Author: redballblue

Categories
Blogy

..rozhodnutie

Sedíš vonku na lavičke a premýšľaš, ako a kedy konečne dorobíš obrazy z fotiek, ktoré si sama nafotila. Na internete si našla rámčeky na obrazy, ktoré Ti hneď na prvý pohľad padli do oka, ale odradila Ťa ich vysoká cena. Po čase si sa aj napriek tomu rozhodla, že si ich objednáš. A deň predtým, ako si chcela vyplniť online objednávku sa dozvieš, že v súťaži, ktorú si náhodne vyplnila pred 2mesiacmi si vyhrala presne tie rámčeky, ktoré si si chcela objednať. 

Po rokoch spolužitia Ťa opustí partner a Ty si nevieš na to zvyknúť, že v každej komunikácii spomenieš svoju bolesť z odlúčenia a samoty. A, keď sa po pol roku odhodláš a zapíšeš na zoznamovací večierok pre osamelých, tak deň predtým večierkom náhodne narazíš do niekoho, s kým už pri výmene pohľadov navzájom viete, že ste sa konečne našli.

Ležíš na posteli a premýšľaš prečo je život taký k Tebe krutý a nedoprial Ti prácu a Ty si teraz bez peňazí a rozhodnutá ukončiť to všetko, čo máš na svojich pleciach. Hypotéka, dlhy a záväzky, pretože nevieš ako ďalej. A v tom Ti zvoní telefón a ozýva sa hlas, že si bola vylosovaná v súťaži a vyhrala si prvú cenu, ktorá je dosť veľká suma peňazí.

Je oveľa viac situácii v živote, keď človek už akoby vzdal to, po čom túžil a presne vtedy príde to obrátenie. Že to možno je akoby Ťa život skúša, ako sa zachováš, keď Ťa “nahne poriadne nízko” k zemi. Ako budeš reagovať. A potom, keď vidí, že už je ten správny čas, pošle Ti do cesty akoby anjela, ktorý to celé zachráni a dá Ti novú nádej na ďalší život.

Možno Ty si povieš:  toto sa môže stať len v rozprávke. Veď ja mám podobnú situáciu a čakám už poriadne dlho a stále nič.

Tak potom sa ja opýtam Teba… Tá prvá žena bola rozhodnutá kúpiť si tie rámčeky aj keď boli drahé.

Tá druhá bola rozhodnutá, že naozaj nechce byť sama, a aj keď možno nerada, zapísala sa na zoznamovací večierok.

Tá tretia žena bola kvôli svojej finančnej situácií rozhodnutá skočiť z mosta.

Každá jedna bola rozhodnutá urobiť nejakú zmenu.

A čo si rozhodnutá Ty?

Categories
Blogy

Najkrajší dar

Maťa a Peter sú manželia už pekných pár rokov a spolu vychovali dcéru. Po skončení strednej školy sa ich dcéra rozhodla odísť do zahraničia vyskúšať aký je život tam vonku. Maťa zostala zrazu doma sama s Petrom. S mužom, ktorého nekonečne miluje. Občas sú medzi nimi hádky a nedorozumenia, ktoré sa snažia si vždy vysvetliť. Raz to však zájde o kúsok ďalej a Petra to už natoľko otrávi, že sa na čas od Mati odsťahuje. Vraj už sa to nedá vydržať. Ničí ho to. Tie neustále nedorozumenia a následne vysvetľovania. Má náročnú prácu a Maťa má občas pocit, že práca znamená pre neho viac ako ona. Odišiel. A ona je zrazu úplne sama. Bez dcéry. Bez manžela. 

Po dvoch týždňoch, počas ktorých sú spolu v kontakte. Maťa zbadá niečo nezvyčajné na svojom tele. Čaká týždeň. Možno tá hrčka zmizne. A prestane krvácať. Neprestala. Pred rokom jej zomrel otec na rakovinu a dnes počula to isté slovo z úst doktora Maťa. Prečo? Teraz, keď je sama. Keď odišla jej jediná dcéra. Keď jej manžel vyčíta to, že ho nechápe a nevie byť k nemu úprimná. Teraz, keď oboch tak veľmi potrebuje. Nepovie to ani jednému. Nechce, aby ju ľutovali. Miluje svojho muža, ale nechce, aby sa vrátil iba kvôli tomu, že umiera. Hoci Peter by jej povedal, že to tak nie je. Ona by to vnímala, ako jediný dôvod prečo sa vrátil.

Po týždni jej príde napísaný list od dcéry: ..prepáč mami, ale ako som sa zobudila po tej operácii pred maturitou, tak som úplne akoby stratila pamäť, že som všetko iba hrala a nevnímam žiadne pocity, city. Mami, po operácií som si nič nepamätala. A všetky moje spomienky a emócie boli fuč. Preč akoby mávnutím prútika, v priebehu 4 hodín chirurgického zákroku som mala pocit, že mi nevybrali len cistu, ale vybrali aj časť zo mňa. Celú mňa akoby vymenili. Všetok ten čas, čo si mala možno pocit, že som rovnaká a že je všetko ok. Vlastne nebolo. A bolo pre mňa jednoduché tváriť sa, že som to stále ja, lebo som prakticky netušila, kto vlastne som. A aký život som viedla.

Toto Maťu totálne položilo. Prečo jej to nepovedala vtedy? Prečo ju nechala v tom, že je všetko v poriadku? Cíti sa oklamaná. Už si nepamätá deň, kedy neplakala. Sama. Pretože ju obaja opustili.

Po mesiaci jej doktor povie, že sa jej tá hrčka stabilizovala a prestala krvácať. Hm. Dokedy? Na ako dlho? Každý deň žije akoby v strachu. Nevie sa poriadne vyspať. V jednu chvíľu jej napadne: skončím to. Áno skončím, nechcem vidieť, ako do mňa púšťajú chemo. Nechcem brať všetky tie lieky a prejsť tou istou cestou ako môj otec. Nechcem, aby ma niekto tak videl, takú slabú. Áno. Skončím to. Veď už nemám šancu na nič.

O týždeň neskôr ju Peter pozve na kávu. Akoby vyšlo slnko nad vykopanou jamou. Netuší, že to je iba chvíľkové šťastie. Že Peter sa chce pri tej káve s ňou rozlúčiť a povedať jej, že s ňou končí a nepotrebuje ju viac vidieť. Maťa bola najskôr odhodlaná konečne Petrovi povedať o jej zdravotnom stave, čím prechádza, ale. Keď vidí, že on nemá už záujem, nepovie mu to. Načo už? Nemá to význam. Pozerá sa mu do očí. Aké ich má krásne. Ako ho miluje, hoci on je ku nej úplne chladný a odmeraný. Keby len vedel.

Koľko ľudí je takýchto? Koľko ľudí si nepovie tieto veci, pretože nevedia, ako to povedať? Že sa hanbia alebo nechcú pocit ľútosti. Nechcú zažiť pretvárku. Že ich zrazu niekto miluje. Možno Maťa urobila chybu. Keď si to tajomstvo nechala pre seba. Možno Ty by si konal inak.

Po dvoch rokoch ide Maťa s Lubom po ulici. Držia sa za ruky a vidieť, že sú spolu šťastní. Maťa sa akoby zázrakom rakoviny zbavila a náhodne spoznala Luba. Je úplne iný ako Peter.  Vie Maťu počúvať, podporuje ju, miluje a za nič neodsudzuje. Raz za čas spolu navštívia jej dcéru, s ktorou si ten nešťastný list Maťa už dávno vysvetlila. S Petrom nie je odvtedy v kontakte. Veď vlastne bol to on kto povedal, že nevidí dôvod sa naďalej stretať.

Ako vyšpekulované to má niekedy osud. Ak by Maťa v čase, keď jej Peter povedal, že ju opúšťa, bola úplne zdravá, určite by ju to zložilo a možno by si siahla na život. Ale trápila ju choroba, krvácala. Tá hrčka jej nedala spať. V jej prípade ju vlastne choroba akoby ochránila. Pretože sa viac venovala jej ako tomu, že ju Peter opustil. A nakoniec sa jej to vrátilo v tom najkrajšom dare aký si mohla priať. Keď je v Lubovom náručí, cíti sa nekonečne milovaná. Všetko zlé je predsa na niečo dobré. No nie?

Categories
Blogy

..migréna

V poslednej dobe sa mi rúca v živote všetko, čo sa len dá. Preto som si už asi tretíkrát v tomto mesiaci pozrel film Facing The Giants.

Mám rád ten film a zaujala ma tam jedna veta: ako mi môže tak veľmi chýbať niekto, koho som vôbec nepoznala? 

A presne toto sa často stáva v živote. Že dvaja ľudia sú spolu a vôbec sa nepoznajú, a keď sa pre nejaký dôvod rozídu, rozhádajú, tak to cítia, že si chýbajú a pritom sa nepoznajú. Nevedia jeden o druhom. O tom, že ak má jeden migrénu, že potrebuje byť sám a toho druhého od seba odháňa, hoci ten druhý nemá o tom ani šajnu. A potom vznikajú nedorozumenia. Vravia si tie sladké slová: ľúbim Ťa a nevedia takéto veci. Navonok to možno vyzerá akoby preskakovali nejaké etapy a sú spolu len preto, že im je v noci krásne. Len zákon schválnosti je, že tá potvora migréna príde cez deň. Potom na seba zazerajú a nevedia jeden druhému povedať svoje pocity. Akoby boli naozaj zrazu cudzí ľudia a zabudli na to, že v noci boli jedno telo.

Prečo sa toto deje?

Prečo ľudia nevedia povedať to, čo je tak ľahko napísať?

Prečo takáto situácia dokáže narobiť toľko čiar na bielom papieri?

Prečo ak si predtým cítil, že s ňou chceš byť navždy, ten pocit tu zrazu nie je?

Prečo zrazu nevieš, či to chceš?

Napriek tomu, že ju miluješ, nie si si istý, že práve ona je tá, s kým chceš byť, keď budeš mať migrénu Ty.

Prečo to zrazu cítiš v sebe ako rozvlnenú hladinu, ktorá bola dovtedy ako pokojné tyrkysové more? 

A v tom príde ten film. A slová: Boh s Tebou ešte neskončil, stále tu máš otvorené dvere a dokiaľ Ťa neposunie ďalej, máš sa rozvíjať tam, kam Ťa posunul.

Áno, vieš že to rozvlnené more bude mať znovu tú pokojnú hladinu a znovu budeš cítiť, že ju nielen miluješ, ale chceš s ňou byť navždy.

Ale je to naozaj takto správne?

Sme naozaj iba nejaké zrniečka v tomto svete?

Akoby jedna bobuľa hrozna.

Že ak vyberieš jednu, tak sa ten celý strapec akoby rozpadne, lebo sú presne poukladané na sebe a zapadajú do seba ako ozubené kolieska.

Že naozaj všetko to, čo prežívame, všetky tie situácie, ľudia, pocity sú presne dané, vopred určené, že všetko to nás má niekam dostať.

Že naozaj niekto tam hore to riadi a má to presne vypočítané a možno sa na nás občas usmieva, ako sa tu trápime a nevieme si rady a pritom jemu sa to zdá úplne jednoduché. Prosíme ho o nejaké znamenie, pomoc a pritom ju máme vo svojich rukách. 

..otvára dvere, ktoré nikto nemôže zavrieť a zatvára dvere, ktoré nikto nemôže otvoriť.

Niekedy to trvá sedem rokov až budeš môcť povedať človeku, ktorého ľúbiš tie slová, ktoré cítiš tak silno v sebe: ľúbim Ťa. A potom vás rozdelí jedna migréna.

Hraním na dve strany nikomu neprospievaš, rozhodni sa, na ktorej strane si a na tej zostaň.

Na jednej strane chceme lásku, chceme byť milovaný, nechceme byť sami a na druhej strane tú lásku od seba odháňame..Akoby sme sa báli, stále prešľapovali na mieste. Krok dopredu a krok dozadu. Cítime v sebe strach urobiť namiesto kroku dozadu, ďalší krok dopredu.

Veď, čo ak ten niekto, koho ľúbim zrazu zostane so mnou už natrvalo?

Čo ak sa ráno zobudím a už nebudem mať svoj kľud.

Svoje miesto?

Svoj priestor?

Nebudem si môcť spievať v sprche.

Už tu bude niekto akoby cudzí, hoci ho ľúbim.

Toto všetko znamená len jedno.

Že nie si ešte pripravený na vzťah.

Na život s niekým.

Že sa nechceš vzdať ešte svojho pohodlia byť sám, mať svoj poriadok, svoje veci uložené presne tak, ako si ich necháš.

Používať jednu lyžičku presne na to, na čo ju používaš, a ak by niekto lyžičku, ktorú máš na zemiakovú kašu použil na ryžu, bol by oheň na streche.

Príbeh dvoch farmárov, ktorí zúfale potrebovali dážď a obaja sa za dážď modlili. Ale len jeden išiel a pripravil svoje polia na prijatie dažďa. Ktorý podľa Teba veril Bohu, že zošle dážď?

Ten, ktorý veril Bohu a pripravil na to svoje polia.

A, ktory si Ty? Boh zošle dážď až budeš pripravený .

Tak urob aj Ty vo svojom živote. Ak budeš pripravený na to, čo chceš, tak to dostaneš.

Ak budeš naozaj to, čo chceš cítiť ako pevnú stenu v sebe, tak ver tomu, že to nezničí ani jedna migréna.

veľmi pekne spracovaná stránka o Biblii, TU starý a nový zákon, prorocké knihy… výklady ku všetkému, preklady do rôznych jazykov… palec hore autorovi.

Categories
Blogy

Arabelin prsteň

Určite aj Ty poznáš aspoň jeden pár, kde dvaja to majú tak, akoby nespravodlivo rozdelené.

Že sa milujú iba vtedy, keď chce on.

Stretnú iba vtedy, keď chce on.

Spia spolu iba vtedy, keď chce on.

Túlia sa jeden k druhému iba vtedy, keď chce on.

A kde je ona?

Ona nemá svoje potreby?

Ona nemá právo byť šťastná?

Ona nemá právo niečo povedať?

Ona nemá právo rozhodnúť, aký film sa bude večer pozerať?

Prečo vlastne takýto vzťah funguje a pokračuje?

Čo tých dvoch k sebe ťahá, a čo vlastne majú z toho vzťahu?

Kde jeden tancuje tak, ako ten druhý píska.

Viem, že ten, čo vo vzťahu tancuje podľa nálady toho prvého, nie je spokojný.

Ale – myslíš, že ten, čo vo vzťahu píska je spokojný? Podľa mňa tiež nie je spokojný, pretože inak by si nepotreboval takto vybíjať zlosť. Inak by sa nepotreboval cítiť nadradený. Veď každý človek je a má byť sám sebou. A pokiaľ sa niekto takto necíti, tak si to musí predsa niekde kompenzovať. Možno tým, že druhého neustále komanduje. Že mu rozkazuje. Že sa akoby vyvyšuje, a tak si dodáva silu do svojho ega, ktoré vo svojom vnútri cíti úplne spadnuté.

Myslíš, že by si dokázal pomôcť týmto dvom ľuďom? Aby sa prestali takto navzájom trestať a začali si vychutnávať spoločné chvíle, ktoré sú tak krásne, keď sa dvaja milujú?

Čo by si robil Ty, keby si v koži toho prvého.

A čo by si robil v koži toho druhého?

A čo by si robil, keby máš Arabelin prsteň a máš moc meniť svet?

Categories
Blogy

..život je zmena

Včera som mal rozhovor s blízkou osobou, ktorá zhruba pred rokom začala žiť svoj život s niekým, koho miluje. A ja som veril, že je to láska a stále verím. 

Anna a Juraj. Dvaja ľudia začali spolu žiť. Kde Anna začala postupne pociťovať samotu. Hoci žije s mužom, ktorého ľúbi. A, preto sa v tom príbehu začne objavovať iný muž. Ktorý Annu rozptýli. Slovne, príbehmi, smiechom. A Anna sa cíti s ním príjemne. Akoby ožila, že sa vždy teší na stretnutie s tým mužom. Aj keď je to iba jedenkrát za týždeň na pár minút v obchode, kde on pracuje.

A po niekoľkých mesiacoch takéhoto “vzťahu” ju muž pozve na kávu. A padne prvá pusa. A, keď sa o pár dní Anna dozvie, že ten muž, jej záchranca je ženatý a má dieťa, čo znamená, že jej klamal a zaprel svoju rodinu, ona je z toho nešťastná a cíti sa akoby sa jej zrútil svet.

Čo asi prežíva v takejto chvíli žena? Čo si myslí, že sa týmto v jej živote vyrieši? Čo vlastne od toho očakáva? 

Keď som Annu včera stretol, mala z toho všetkého depku. 

Snažím sa mu dovolať, ale nedvíha mi to.

No jasne, že Ti nedvihne, veď ako sa bude s Tebou baviť pred jeho ženou? A prestaň sa láskavo zhadzovať. Vôbec Ti to nie je trápne? Nemysli na neho. Nájdi si nejakú činnosť, maľuj svoje obrazy, pusti si svoje obľúbené CD a cvič podľa neho, píš nejakú poviedku alebo choď von na prechádzku, len prosím Ťa nemysli na neho a na to, ako Ťa oklamal. Tak si mu naletela a čo? Myslíš, že si prvý človek, ktorý tak dopadol? Nie si ani prvá ani posledná. Žiaľ. A vlastne, prečo míňaš svoju energiu na toho muža? Kto Ti on je? Že Ti s ním bolo fajn pár minút do týždňa? To Ťa teraz žerie? Že si sa s nim smiala a tešila sa na neho? A čo keby si svoju energiu, ktorú venuješ tomu klamárovi, venovala Jurajovi? To akože už medzi Vami nič nie je? Už si zabudla, ako ste sa každý večer tešili na niekoľko hodinový Skype rozhovor? Ako ste tam už zaspávali a len sa z posledných síl na seba pozerali? Ako ste si vždy ukazovali jeden druhému to, čo ste si nové kúpili? To už akože sa niekam prepadlo?

Ale ono to už medzi nami nie je také pekné. Už akoby tá iskra tam nie je.

A myslíš, že zhasla úplne alebo je len akoby zašlapená?

Toto neviem, ale viem, že už dlhý čas tu nie je. 

Hm. Ako rýchlo strácame niekedy silu a odhodlanie, že si myslíme, že ak to dnes je medzi nami fajn, že to presne také isté bude aj o mesiac, o rok, dva. Lenže tak, ako ide čas menia sa aj ľudia, situácie, naše pohľady na život. Nikdy to už nebude také isté. Žiadna chvíľa nebude prežitá dvakrát. Ani zákusok nechutí každý raz rovnako. Ani bozk nie je stále rovnako krásny. Niekedy je sladký, niekedy je taký obyčajný. Ja milujem dobrú kávu, ale nie vždy si urobím presne rovnakú. Niekedy mi chutí výnimočne, niekedy ju ledva dopijem. Mám snáď povedať, že kvôli tomuto si prestanem kupovať kávu? Že už ju nebudem piť, lebo práve dnes mi nechutí?

A čo si myslíš o tomto Ty?

Categories
Blogy

…chaos

Prečo si ľudia zrazu nerozumejú? 

1. Prečo dvaja, ak majú k sebe blízko sú tak vzdialení od seba? 

 – Čo ak zrazu nemajú na seba čas? Že jeden je postupne viac v práci ako doma a na otázku toho druhého, že sa chce s ním porozprávať, reaguje iba slovom: hm?  Pretože je už mysľou v práci a vôbec nevníma, že ten niekto ho potrebuje aj počuť a nie iba vidieť, ako unavene spí po nočnej šichte.

2. Prečo ženatý muž navštívi erotický bar? Hoci má doma ženu a deti, ktoré ho ľúbia a on ľúbi ich? 

– Čo ak ten muž je šéfom vo firme a jeho zamestnanci sa práve dnes dohodli, že idú “vyskúšať” ženy do bordelu a on nakoľko ich má rád v kamarátskej rovine ide, teda s nimi.

Prečo človek zrazu začne vnímať to, že nie je spokojný? 

3. Prečo si muž napriek tomu, že je zamilovaný, dá zoznamovací inzerát? 

– Čo ak týmto činom chce iba ukázať svojej priateľke, že už nevie ako ďalej? Predsa to, že si niekto dá inzerát neznamená, že naozaj niekoho hľadá. Autor strašidelného hororu nie je, predsa ten istý človek, že to zlo, ktoré opisuje aj naozaj robí. Je to iba nápad v ľudskej hlave.

Prečo si niekto myslí, že do “eroťáku” ideš, len ak nie si doma spokojný? 

Prečo tá pravá podstava je tak málo vidieť? 

4. Prečo ak sa žena živí najstarším remeslom, tak si každý myslí, že práve to chce? 

 – Čo ak tá žena má doma deti, muž ju opustil a ona je tým deťom jediná rodina, že sa musí spoľahnúť iba sama na seba. A pokiaľ je správna matka, tak urobí pre deti aj nemožné. Čo ak to rozhodnutie tak dlho odsúvala, že už naozaj nevládze a je nútená robiť to, čo robí?

5. Prečo ak sa lesbička vyspí s mužom, je už v kategórií, že jej chýba chlap? 

  – Čo ak sa práve pohádala so svojou partnerkou kvôli jej “super” vzťahu k alkoholu a jediné, čo ju napadlo, bolo ísť sa vyžalovať k niekomu komu verí, že zo zúfalstva sa stalo to, čo sa stalo a ona otehotnela?

6. Prečo ak niekto zabije zo zlosti zviera, má už na sebe nálepku, že to urobí znovu a znovu? 

– Čo ak sa ten človek cíti tak, že nie je to, čo naozaj je pred ľuďmi a cíti v sebe zlosť pred spoločnosťou, lebo to nevie zmeniť, nevidí význam toho, aby to vykričal do sveta a odnesie si to nevinné zviera?

Prečo sme stratili dôveru, vieru? V lásku, v človeka, ktorého milujeme. 

Áno jasné, podľa nás si človek kúpi mlieko iba vtedy, ak ho potrebuje, má rád a používa. Ale čo ak niekto, kto je na mlieko alergický, si zrazu nájde partnera, ktorý mlieko miluje? A tak si ten alergik kúpi to mlieko len preto, aby aspoň raz skúsil akú má chuť. Nemôže to byť takto?

V každom jednom príklade je aj iné vysvetlenie, ako to, čo nám tlačia naše naprogramované hlavy.

Aj čínsky znak Jing – Jang je biela a čierna časť. Ale v tej bielej je aj kúsok čiernej farby a naopak. V každom niečom, čo podľa nás “zapadá” do systému, je aj niečo, čo tam “nezapadá”.

A občas sa človek cíti akoby sa mu tie dve farby – čierna a biela totálne spojili a zmiešali dohromady. Že má v hlave chaos a už nevie, čo je čo.

Ak čítaš tieto moje slová a zdajú sa Ti chaotické, tak ver, že tento chaos mám momentálne v hlave a možno by som chcel počuť Tvoju odpoveď.

Categories
Blogy

..chcela by som

Chcela by som byť vtákom v štvorčeku 4B, pretože by som si na chvíľu sadla na strom, na miesto, kde na mňa svieti slniečko a potichu sledovala, čo sa deje… a odletela zasa Boh vie kam. Motýľ je moc krehký a žije krátko a necítim sa byť dravcom veľkým, ako je tiger.

Včera som dostal reakciu na tento obrázok z hlavnej stránky.

Keď som bola mladší, sníval sa mi pravidelne sen, že som ako vták, že letím a nie som nikým obmedzený, že som nespútaný a slobodný, že na všetko sa môžem pozerať zhora, akoby všetky moje trápenia a problémy môžem vidieť z tej inej strany a byť aspoň vo sne akoby nad nimi. Preletieť cez ne.

Bol to úžasný pocit. Miloval som ten sen. Tá voľnosť a akoby sila, ktorú som pociťoval pri lietaní sú nezabudnuteľné.

Čitateľka môjho blogu možno tiež cíti potrebu byť nespútaná, slobodná, môcť sa voľne pohybovať, byť nad tým všetkým, čo sa tu dolu deje.

Možno má málo lásky, možno preto chce byť na slnku. Že to slnko je akoby láska, kde chce aspoň na chvíľu zostať a pocítiť, že je milovaná, hoci si myslím, že nemá tento deficit. Podľa mňa je jemná a milujúca žena, ktorá ale ešte nenašla to, čo v živote hľadá, čo by ju akoby uspokojilo a vzbudilo v nej myšlienku, ako keď sa kvet rozhodne, že práve na tomto mieste chcem zapustiť korene, tu chcem vyrásť, rozkvitnúť a ukázať iným svoju krásu. A ona tiež akoby nenašla ešte to miesto pre seba, že odletí ktovie kde. Možno tam, kde to miesto nájde. Kde nájde niekoho, kto ju objíme bez toho, aby niečo od nej žiadal. Aby jej očami povedal, že je pre neho tá najkrajšia žena na svete. Že s ňou chce zostať naveky, nie iba krátko, ako je život motýľa. Že môže byť v kľude a dovoliť si počas dňa aj “vypnúť”, pretože on je ten dravec, ktorý sa o všetko postará.

Možno som kúsok odhadol čitateľku, možno ani kúsok. Viem, že veľa ľudí sa skrýva za svoje pocity. Že tvrdia jednu vec a pritom pravda je iba v ich vnútri.

Categories
Blogy

..dva rôzne pocity

V piatok som mal veľmi dôležitý pohovor, ktorý ma môže posunúť v mojej profesionálnej kariére o dosť vyššie. Výsledok sa dozviem o pár dní. V ten deň som od rána však bol veľmi nervózny, pretože súčasne, ako som mal mať spomínaný pohovor som mal mať aj rande, ktoré malo vysvetliť isté nedorozumenie medzi nami.

Pohovor trval 38 min, čo som vôbec nečakal, že to môže byť tak dlhý telefonát, že to bude prebiehať tak akoby fajn, že keď som zložil telefón, mal som dobrý pocit. Bol som spokojný. So sebou aj s priebehom rozhovoru. Pretože som akoby čakal nejaký útočný alebo neviem aký výsluch a pritom ten človek len vyzvedal, čo všetko viem, akoby mal oveľa menej pracovných skúseností ako ja.

S pocitom radosti a spokojnosti som sa teda usmial a v duchu si povedala: waw, dobrý som.

A potom som si našiel v telefóne správu s textom: Prepáč, ale musím to zrušiť dnes.

Teda rande sa nekonalo. Nestojím tomu človeku ani za vysvetlenie prečo sa nekonalo.

Aký musí byť človek silný, aby dokázal súčasne spracovať dve úplne odlišné situácie. Že jedna Ťa stavia do pozície víťaza a máš chuť vyskočiť od radosti po plafón a druhá Ťa dáva do pozície väzňa, ktorý je práve zbičovaný, hoci sa nedozvie začo.

A Ty prídeš domov s týmito dvomi pocitmi v sebe a usmievaš sa aj keď máš chuť akoby vybuchnúť.

Hej, môžem si poplakať, rozbiť pár tanierov, ísť sa opiť, niekoho zbiť alebo niečo iné. Možno by to pomohlo na chvíľu. A potom čo? Tak, ako sa teším na to nové pracovné miesto, tak som sa tešil na moju lásku.

Hoci viem, že za novou prácou sa budem musieť sťahovať dosť ďaleko, takto sa mi bude ľahšie odchádzať. Ako sa vraví, všetko zlé je na niečo dobré, tak v tomto prípade to zrušené rande môže teda znamenať ľahší odchod.

A, preto Ti ďakujem láska. Napriek tomu, že Ťa stále milujem, viem, že to chce čas.

A možno tam ďaleko ma čaká niekto, kto si nájde aspoň čas na vysvetlenie.

Categories
Blogy

..hrad

Predstav si situáciu, že si na pláži a staviaš hrad z piesku. Veľmi jemného piesku, že akýkoľvek slabý záchvev zeme Ti ten hrad zvalí a môžeš začať odznova. Niekedy je fajn opakovať si znovu a znovu začiatok, situáciu si akoby vtĺkaš do hlavy a tým presne vieš, ako máš čo urobiť, aby Tvoj vysnívaný hrad stál pevne a mohla nastať scéna, ktorú máš dlhý čas v svojej hlave.

Pri tom hrade chceš povedať žene, ktorú miluješ svoje vyznanie.

Predstav si situáciu, že si prišiel na to, ako upraviť ten piesok tak, aby bol odolný voči akýmkoľvek otrasom. Že si bol taký šťastný, tak si k tomu hradu zavolal Tvoju vyvolenú a tešil si sa z tej situácie. Že si jej mohol hľadieť do očí a iba tak vnímať jej prítomnosť, ktorá Ťa robila šialene šťastným. Čo na tom, že ten hrad vedľa nebol ešte dokončený? Veď predsa už vieš, ako ho stavať, tak to dokončíš neskôr. Teraz si šťastný, lebo máš pri sebe ženu, ktorú miluješ a užívaš si iba tú chvíľu. Pretože táto chvíľa je to, čo rozžiarilo cele Tvoje vnútro akýmsi svetlom.

A, keď neskôr mesiac vystrieda slnko a zopakuje sa to zopár krát a Ty už máš celý hrad postavený, že chýba už len pár drobných úprav, tak z nevysvetliteľného dôvodu obídeš ten hrad zozadu a začneš do jeho základov vrážať palicu. Akoby si neuvedomuješ, že môžeš celú prácu zničiť a hrad to nemusí vydržať.

A on to nevydržal. Nespadol cely, iba celá zadná stena. Ale zadná stena je vlastne akýsi nosný priestor. Niečo ako dôvera medzi dvomi ľuďmi.

A potom si sadneš pred ten hrad a pýtaš sa sám seba prečo si to urobil.

Predstav si umývačku riadu. Do ktorej poukladáš všetok špinavý riad. Ty iba stlačíš gombík a prúd vody zmyje všetku túto nečistotu a riad je znovu čistý.

Myslíš, že raz niekto vymyslí takúto umývačku aj na ľudí? Na ich zlé správanie, myšlienky? Ty si iba zvolíš program, vstúpiš dnu a všetku “špinu” to z Teba zmije.

Predstav si, že pred polhodinou si kľudne sedel v hojdacom kresle a pil svoju kávu a zrazu Ti niekto oznámi jednu vetu a Ty nemáš chuť ďalej sa hojdať, zrazu Ti nechutí ani tá káva, lebo je akoby nejaká horká. Že jedna veta môže zmeniť Tvoj pohľad na to, ako sa cítiš, vnímaš človeka, deň, situáciu.

Predstav si, ako Ťa kontaktuje neznáma žena s neobalenými slovami, vraj si grázel a môžeš sa hanbiť za to, ako žiješ, že jej je z Teba zle a podobné “lichotivé slová”.

A na otázku odkiaľ  to vie a odkiaľ  Ťa vôbec pozná, odpovie: vraj jej to povedala jej dobrá známa, ktorej verí. 

Predstav si, že pracuješ vo firme, ktorej majiteľ  je lakomec a hľadí na každý cent. Že nekúpi potrebné programy, ktoré môžu pomôcť v práci pre každého, ale iba pre jedného človeka.

Predstav si, že práve tento jeden človek je ten “úžasný” typ, že ja ten program mám a tým pádom je iba môj.

A Ty by si ho tak rád mal a skúšal a učil sa v ňom, pretože je to blízko Tvojho záujmu. 

Predstav si, že po čase sa rozhodneš učiť sa niečo pomocou videa a návodov na internete. Predstav si, že to chce totálnu sústredenosť a neustále prepínanie medzi oknami, že zastavíš video, vyskúšaš, znovu video, znovu skúšaš a aj tak zistíš, že to proste “nemá šťavu” a do Teba to proste nejde.

Áno, možno máš iba ten taký zlý deň.

Predstav si, že je dnes posledný deň v roku a Ty miluješ novoročné ohňostroje, lebo Ťa fascinuje tá svetelná žiara. Predstav si, že svojich 40rokov sa každý rok pozeráš na túto svetelnú krásu so svojim otcom.

A predstav si, že zrazu tu Tvoj otec už nie je. Je tu len ďalšia novoročná žiara. Na ktorú sa pozeráš už sám so slzami v očiach.

Predstav si, že člen Tvojej rodiny, s ktorým si bol predtým denne, odišiel bývať tisíce kilometrov ďaleko od domova a denne Ti píše slová, z ktorých cítiš, že tam nie je šťastný a najradšej by to všetko vrátil späť. 

A predstav si teraz, že sedíš pred tým svojim hradom a pozeráš sa naň. A zároveň si predstav, že máš všetky tieto vyššie spomínané myšlienky a spomienky spolu pomiešané v hlave.

Možno Ty by si v tú chvíľu nevzal tú palicu a neskúšal pevnosť toho hradu.

Categories
Blogy

..zmena

Mám jednu známu, ktorá mi je veľmi blízka, a preto každé jej trápenie sa ma dotýka. Mrzí ma, ak mi občas povie, že je smutná, lebo jej priateľ, s ktorým žije už viac rokov, nie je ten pravý. Je to smutné ak po rokoch zistíš, že človek, s ktorým žiješ a ktorému si obetovala už pár rokov, nie je ten, s ktorým si šťastná.

Prečo sa ľudia takto menia? Prečo zrazu zistia, že to, čo videli včera, dnes už nie je?

Prečo všetko to krásne, čo na začiatku dávame tomu druhému, je pre nás zrazu nelogické?

A to, čo sme odsudzovali, zrazu ťaháme medzi dvoch ľudí?

Prečo človek, ktorý kedysi podvádzal každú svoju priateľku, že ledva čakal až zavrie za sebou dvere a už volal ku sebe svoju bývalú, sa zrazu zmení a neexistuje pre neho nikto iný iba jeho milovaná žena?

Kde sa v ľuďoch berie táto zmena? Čo sa to deje? Odkiaľ sa to všetko vytvára, že človek sa zmení a otočí to jeho život o 180 stupňov?

Ľudia nie sú predsa veci, ktorých sa nabažíme a odložíme ich na poličku.

Veď aj v detstve sme svojho obľúbeného macka brali všade so sebou, nikdy sme ho neodhodili a neublížili mu. Prečo zrazu kopeme a ničíme to, čo sme milovali?

Možno máme až príliš presýtený život, že nevidíme to, čo máme pred očami, a preto vyhľadávame stále niečo nové. A možno je to iba volanie o pomoc, že máme zahmlené oči.

A možno je to cesta, ktorá nám má niečo ukázať.