Chcela by som byť vtákom v štvorčeku 4B, pretože by som si na chvíľu sadla na strom, na miesto, kde na mňa svieti slniečko a potichu sledovala, čo sa deje… a odletela zasa Boh vie kam. Motýľ je moc krehký a žije krátko a necítim sa byť dravcom veľkým, ako je tiger.
Včera som dostal reakciu na tento obrázok z hlavnej stránky.
Keď som bola mladší, sníval sa mi pravidelne sen, že som ako vták, že letím a nie som nikým obmedzený, že som nespútaný a slobodný, že na všetko sa môžem pozerať zhora, akoby všetky moje trápenia a problémy môžem vidieť z tej inej strany a byť aspoň vo sne akoby nad nimi. Preletieť cez ne.
Bol to úžasný pocit. Miloval som ten sen. Tá voľnosť a akoby sila, ktorú som pociťoval pri lietaní sú nezabudnuteľné.
Čitateľka môjho blogu možno tiež cíti potrebu byť nespútaná, slobodná, môcť sa voľne pohybovať, byť nad tým všetkým, čo sa tu dolu deje.
Možno má málo lásky, možno preto chce byť na slnku. Že to slnko je akoby láska, kde chce aspoň na chvíľu zostať a pocítiť, že je milovaná, hoci si myslím, že nemá tento deficit. Podľa mňa je jemná a milujúca žena, ktorá ale ešte nenašla to, čo v živote hľadá, čo by ju akoby uspokojilo a vzbudilo v nej myšlienku, ako keď sa kvet rozhodne, že práve na tomto mieste chcem zapustiť korene, tu chcem vyrásť, rozkvitnúť a ukázať iným svoju krásu. A ona tiež akoby nenašla ešte to miesto pre seba, že odletí ktovie kde. Možno tam, kde to miesto nájde. Kde nájde niekoho, kto ju objíme bez toho, aby niečo od nej žiadal. Aby jej očami povedal, že je pre neho tá najkrajšia žena na svete. Že s ňou chce zostať naveky, nie iba krátko, ako je život motýľa. Že môže byť v kľude a dovoliť si počas dňa aj “vypnúť”, pretože on je ten dravec, ktorý sa o všetko postará.
Možno som kúsok odhadol čitateľku, možno ani kúsok. Viem, že veľa ľudí sa skrýva za svoje pocity. Že tvrdia jednu vec a pritom pravda je iba v ich vnútri.