Múr v Tvojom srdci

Možno máš nejaký zoznam, kde si píšeš svoje sny a postupne si ich plníš? Určite je na ňom aj niečo, čo možno odsúvaš na neskôr. A možno aj v Tvojom živote je niečo, čo akoby zakrývaš jesenným listím, lebo to nechceš vidieť, hoci vieš že je to tam a bude to tam navždy.

Nepochybujem, že sa Ti podarilo túto vec, sen, cit zakryť, zahádzať inými vecami a na nejaký čas, možno mesiac, rok zabudnúť.

Ale potom príde niečo.

Presne tak, ako funguje diaľkové ovládanie, kde jedným stlačením vyvoláš nejakú funkciu, tak aj Tebe jedným slovom, pesničkou, vôňou, pohľadom, zvukom.. objavíš to, čo si pred rokmi tak starostlivo zahádzal a priznaj si, že si bol pyšný na seba, ako si to zvládol.

A teraz je to znovu tu.

A ty sa cítiš možno slabý, sklamaný, možno sa na seba hneváš, pretože vieš ako veľa úsilia si potreboval, aby to roky bolo skryté, aby si bol niekde inde a nemyslel na to.

Viem, že som vždy neznášala, ak som sa musela vrátiť v čase naspäť. Urobiť niečo, čo by ma vrátilo niekam, kde som už dala bodku. Smiešne, že kedysi som tvrdila, aby sa namiesto bodky urobila čiarka.

Ale odvtedy ubehlo pár rokov. A mne sa podarilo vybudovať okolo seba múry z každej strany, aby som TO nevidela. A zrazu prišlo zemetrasenie, ktorú narušilo moje múry. Urobilo v nich diery, cez ktorú znovu vidím to, na čo som sa snažila zabudnúť.

Netuším, ako sa cíti človek, keď v sebe objaví napr.že je inak orientovaný, ale myslím, že má v sebe zmätok. Jasné, že neskôr to prejde a dokáže si to v sebe upratať. Ale ten prvotný pocit, keď si vravíš: Čo mi to jebe? Jak môžem toto cítiť? Však to nie je normálne.

Ja mám v sebe teraz tieto otázky a zmätok tiež. Viem, že to prejde, a že si to tiež dokážem v sebe upratať. Len ten pocit. Keď myslíš, že každý na Teba ukazuje prstom. Ten je nepríjemný, že som včera bola z toho taká zmätená, že som pri šoférovaní nedala pozor. V kolóne áut som nenechala dostatočný odstup od auta predo mnou, ktoré z nevysvetliteľných príčin začalo cúvať, ja automaticky tiež aby ma nenabral, ale ten za mnou mal zrejme tiež nie deň D, čiže nalepený na mňa, že sme sa jemne ťukli. Na jeho aj mojom aute 3mm škrabanec, ale mala som dosť, že som nakoniec otočila a išla domov, namiesto do kaviarne.

Takže verím, že ak aj Ty prežívaš niečo podobné ako ja teraz, chcem aby si vedel, že to všetko chce čas, pokiaľ si svoje myšlienky upraceš a bude to všetko OK. Čokoľvek, čo prišlo do Tvojho života, či už si bol alebo nebol na to pripravený, nezahádž to do najhlbšej skrýše v sebe.

Určite to má nejaký význam, že to prišlo práve teraz.