Moje vedomosti sú príliš slabé v otázke: Kto prvýkrát určil čo je a nie je zločin. Kto prvýkrát stanovil hranice. Odkiaľ pokiaľ sa smie a nesmie.
Možno to bolo už za čias Ježiša Krista. Každopádne teraz chcem poukázať na to, že bežne sa ľudia dostanú za tú hranicu.
Napríklad moja známa je veľmi zanietená športom, futbalom. A skoro vždy presne uhádne, ktoré mužstvo vyhrá. Preto ju pred pár rokmi napadlo, že si vytvorí webovú stránku a bude ponúkať futbalové tipy na zápasy za smiešne nízku cenu. Samozrejme, jej stránka sa stala dosť známa a ľudia si kupovali jej tipy. A samozrejme posielali jej za to tú smiešne nízku cenu. Ale jej banke to bolo zrazu podozrivé, že sa jej na účte objavujú tie sumy, hoci na mesiac nemala viac ako tristo eur. Pre banku to bolo nevysvetliteľné a tak jej banka zablokovala jej účet. Vraj majú podozrenie z financovania terorizmu. Tá známa mala vážne na mále, lebo vraj toto sa považuje za obohacovanie a to sa klasifikuje ako zdroj zárobku, čiže podnikanie a na to musí mať podnikateľský účet. A ten moja známa nemala. Nakoniec jej banka vypovedala účet, lebo bola pre banku nežiadúca a peniaze, ktoré tam mala jej preposlali na iný účet. Ibaže spolu s tým sa vytratila aj jej vášeň na tipovanie zápasov. Nikoho nezaujímalo, že pár ľuďom pomohla svojimi tipmi. Bola podľa zákona mimo čiaru.
A takýchto prípadov je určite milión. A preto si dovolím tvrdiť, respektíve obviniť… Koho? Predsa je to na nás. Na každom jednom z nás.
Dokedy budeme trpieť tieto a podobné krivdy? Že nevinných zatvárajú, zatýkajú a vinných (ako posledný veľký prípad o novinárovi) oslobodia? Dokedy budeme čakať, že toto zmení niekto – vláda, súdy, polícia. Zmeniť to musíme my.
My sme zodpovední.