Mám jednu známu, ktorá mi je veľmi blízka, a preto každé jej trápenie sa ma dotýka. Mrzí ma, ak mi občas povie, že je smutná, lebo jej priateľ, s ktorým žije už viac rokov, nie je ten pravý. Je to smutné ak po rokoch zistíš, že človek, s ktorým žiješ a ktorému si obetovala už pár rokov, nie je ten, s ktorým si šťastná.
Prečo sa ľudia takto menia? Prečo zrazu zistia, že to, čo videli včera, dnes už nie je?
Prečo všetko to krásne, čo na začiatku dávame tomu druhému, je pre nás zrazu nelogické?
A to, čo sme odsudzovali, zrazu ťaháme medzi dvoch ľudí?
Prečo človek, ktorý kedysi podvádzal každú svoju priateľku, že ledva čakal až zavrie za sebou dvere a už volal ku sebe svoju bývalú, sa zrazu zmení a neexistuje pre neho nikto iný iba jeho milovaná žena?
Kde sa v ľuďoch berie táto zmena? Čo sa to deje? Odkiaľ sa to všetko vytvára, že človek sa zmení a otočí to jeho život o 180 stupňov?
Ľudia nie sú predsa veci, ktorých sa nabažíme a odložíme ich na poličku.
Veď aj v detstve sme svojho obľúbeného macka brali všade so sebou, nikdy sme ho neodhodili a neublížili mu. Prečo zrazu kopeme a ničíme to, čo sme milovali?
Možno máme až príliš presýtený život, že nevidíme to, čo máme pred očami, a preto vyhľadávame stále niečo nové. A možno je to iba volanie o pomoc, že máme zahmlené oči.
A možno je to cesta, ktorá nám má niečo ukázať.