..migréna

Mám rád ten film a zaujala ma tam jedna veta: ako mi môže tak veľmi chýbať niekto, koho som vôbec nepoznala? 

A presne toto sa často stáva v živote. Že dvaja ľudia sú spolu a vôbec sa nepoznajú, a keď sa pre nejaký dôvod rozídu, rozhádajú, tak to cítia, že si chýbajú a pritom sa nepoznajú. Nevedia jeden o druhom. O tom, že ak má jeden migrénu, že potrebuje byť sám a toho druhého od seba odháňa, hoci ten druhý nemá o tom ani šajnu. A potom vznikajú nedorozumenia. Vravia si tie sladké slová: ľúbim Ťa a nevedia takéto veci. Navonok to možno vyzerá akoby preskakovali nejaké etapy a sú spolu len preto, že im je v noci krásne. Len zákon schválnosti je, že tá potvora migréna príde cez deň. Potom na seba zazerajú a nevedia jeden druhému povedať svoje pocity. Akoby boli naozaj zrazu cudzí ľudia a zabudli na to, že v noci boli jedno telo.

Prečo sa toto deje?

Prečo ľudia nevedia povedať to, čo je tak ľahko napísať?

Prečo takáto situácia dokáže narobiť toľko čiar na bielom papieri?

Prečo ak si predtým cítil, že s ňou chceš byť navždy, ten pocit tu zrazu nie je?

Prečo zrazu nevieš, či to chceš?

Napriek tomu, že ju miluješ, nie si si istý, že práve ona je tá, s kým chceš byť, keď budeš mať migrénu Ty.

Prečo to zrazu cítiš v sebe ako rozvlnenú hladinu, ktorá bola dovtedy ako pokojné tyrkysové more? 

A v tom príde ten film. A slová: Boh s Tebou ešte neskončil, stále tu máš otvorené dvere a dokiaľ Ťa neposunie ďalej, máš sa rozvíjať tam, kam Ťa posunul.

Áno, vieš že to rozvlnené more bude mať znovu tú pokojnú hladinu a znovu budeš cítiť, že ju nielen miluješ, ale chceš s ňou byť navždy.

Ale je to naozaj takto správne?

Sme naozaj iba nejaké zrniečka v tomto svete?

Akoby jedna bobuľa hrozna.

Že ak vyberieš jednu, tak sa ten celý strapec akoby rozpadne, lebo sú presne poukladané na sebe a zapadajú do seba ako ozubené kolieska.

Že naozaj všetko to, čo prežívame, všetky tie situácie, ľudia, pocity sú presne dané, vopred určené, že všetko to nás má niekam dostať.

Že naozaj niekto tam hore to riadi a má to presne vypočítané a možno sa na nás občas usmieva, ako sa tu trápime a nevieme si rady a pritom jemu sa to zdá úplne jednoduché. Prosíme ho o nejaké znamenie, pomoc a pritom ju máme vo svojich rukách. 

..otvára dvere, ktoré nikto nemôže zavrieť a zatvára dvere, ktoré nikto nemôže otvoriť.

Niekedy to trvá sedem rokov až budeš môcť povedať človeku, ktorého ľúbiš tie slová, ktoré cítiš tak silno v sebe: ľúbim Ťa. A potom vás rozdelí jedna migréna.

Hraním na dve strany nikomu neprospievaš, rozhodni sa, na ktorej strane si a na tej zostaň.

Na jednej strane chceme lásku, chceme byť milovaný, nechceme byť sami a na druhej strane tú lásku od seba odháňame..Akoby sme sa báli, stále prešľapovali na mieste. Krok dopredu a krok dozadu. Cítime v sebe strach urobiť namiesto kroku dozadu, ďalší krok dopredu.

Veď, čo ak ten niekto, koho ľúbim zrazu zostane so mnou už natrvalo?

Čo ak sa ráno zobudím a už nebudem mať svoj kľud.

Svoje miesto?

Svoj priestor?

Nebudem si môcť spievať v sprche.

Už tu bude niekto akoby cudzí, hoci ho ľúbim.

Toto všetko znamená len jedno.

Že nie si ešte pripravený na vzťah.

Na život s niekým.

Že sa nechceš vzdať ešte svojho pohodlia byť sám, mať svoj poriadok, svoje veci uložené presne tak, ako si ich necháš.

Používať jednu lyžičku presne na to, na čo ju používaš, a ak by niekto lyžičku, ktorú máš na zemiakovú kašu použil na ryžu, bol by oheň na streche.

Príbeh dvoch farmárov, ktorí zúfale potrebovali dážď a obaja sa za dážď modlili. Ale len jeden išiel a pripravil svoje polia na prijatie dažďa. Ktorý podľa Teba veril Bohu, že zošle dážď?

Ten, ktorý veril Bohu a pripravil na to svoje polia.

A, ktory si Ty? Boh zošle dážď až budeš pripravený .

Tak urob aj Ty vo svojom živote. Ak budeš pripravený na to, čo chceš, tak to dostaneš.

Ak budeš naozaj to, čo chceš cítiť ako pevnú stenu v sebe, tak ver tomu, že to nezničí ani jedna migréna.

veľmi pekne spracovaná stránka o Biblii, TU starý a nový zákon, prorocké knihy… výklady ku všetkému, preklady do rôznych jazykov… palec hore autorovi.