Predstav si situáciu, že si na pláži a staviaš hrad z piesku. Veľmi jemného piesku, že akýkoľvek slabý záchvev zeme Ti ten hrad zvalí a môžeš začať odznova. Niekedy je fajn opakovať si znovu a znovu začiatok, situáciu si akoby vtĺkaš do hlavy a tým presne vieš, ako máš čo urobiť, aby Tvoj vysnívaný hrad stál pevne a mohla nastať scéna, ktorú máš dlhý čas v svojej hlave.
Pri tom hrade chceš povedať žene, ktorú miluješ svoje vyznanie.
Predstav si situáciu, že si prišiel na to, ako upraviť ten piesok tak, aby bol odolný voči akýmkoľvek otrasom. Že si bol taký šťastný, tak si k tomu hradu zavolal Tvoju vyvolenú a tešil si sa z tej situácie. Že si jej mohol hľadieť do očí a iba tak vnímať jej prítomnosť, ktorá Ťa robila šialene šťastným. Čo na tom, že ten hrad vedľa nebol ešte dokončený? Veď predsa už vieš, ako ho stavať, tak to dokončíš neskôr. Teraz si šťastný, lebo máš pri sebe ženu, ktorú miluješ a užívaš si iba tú chvíľu. Pretože táto chvíľa je to, čo rozžiarilo cele Tvoje vnútro akýmsi svetlom.
A, keď neskôr mesiac vystrieda slnko a zopakuje sa to zopár krát a Ty už máš celý hrad postavený, že chýba už len pár drobných úprav, tak z nevysvetliteľného dôvodu obídeš ten hrad zozadu a začneš do jeho základov vrážať palicu. Akoby si neuvedomuješ, že môžeš celú prácu zničiť a hrad to nemusí vydržať.
A on to nevydržal. Nespadol cely, iba celá zadná stena. Ale zadná stena je vlastne akýsi nosný priestor. Niečo ako dôvera medzi dvomi ľuďmi.
A potom si sadneš pred ten hrad a pýtaš sa sám seba prečo si to urobil.
Predstav si umývačku riadu. Do ktorej poukladáš všetok špinavý riad. Ty iba stlačíš gombík a prúd vody zmyje všetku túto nečistotu a riad je znovu čistý.
Myslíš, že raz niekto vymyslí takúto umývačku aj na ľudí? Na ich zlé správanie, myšlienky? Ty si iba zvolíš program, vstúpiš dnu a všetku “špinu” to z Teba zmije.
Predstav si, že pred polhodinou si kľudne sedel v hojdacom kresle a pil svoju kávu a zrazu Ti niekto oznámi jednu vetu a Ty nemáš chuť ďalej sa hojdať, zrazu Ti nechutí ani tá káva, lebo je akoby nejaká horká. Že jedna veta môže zmeniť Tvoj pohľad na to, ako sa cítiš, vnímaš človeka, deň, situáciu.
Predstav si, ako Ťa kontaktuje neznáma žena s neobalenými slovami, vraj si grázel a môžeš sa hanbiť za to, ako žiješ, že jej je z Teba zle a podobné “lichotivé slová”.
A na otázku odkiaľ to vie a odkiaľ Ťa vôbec pozná, odpovie: vraj jej to povedala jej dobrá známa, ktorej verí.
Predstav si, že pracuješ vo firme, ktorej majiteľ je lakomec a hľadí na každý cent. Že nekúpi potrebné programy, ktoré môžu pomôcť v práci pre každého, ale iba pre jedného človeka.
Predstav si, že práve tento jeden človek je ten “úžasný” typ, že ja ten program mám a tým pádom je iba môj.
A Ty by si ho tak rád mal a skúšal a učil sa v ňom, pretože je to blízko Tvojho záujmu.
Predstav si, že po čase sa rozhodneš učiť sa niečo pomocou videa a návodov na internete. Predstav si, že to chce totálnu sústredenosť a neustále prepínanie medzi oknami, že zastavíš video, vyskúšaš, znovu video, znovu skúšaš a aj tak zistíš, že to proste “nemá šťavu” a do Teba to proste nejde.
Áno, možno máš iba ten taký zlý deň.
Predstav si, že je dnes posledný deň v roku a Ty miluješ novoročné ohňostroje, lebo Ťa fascinuje tá svetelná žiara. Predstav si, že svojich 40rokov sa každý rok pozeráš na túto svetelnú krásu so svojim otcom.
A predstav si, že zrazu tu Tvoj otec už nie je. Je tu len ďalšia novoročná žiara. Na ktorú sa pozeráš už sám so slzami v očiach.
Predstav si, že člen Tvojej rodiny, s ktorým si bol predtým denne, odišiel bývať tisíce kilometrov ďaleko od domova a denne Ti píše slová, z ktorých cítiš, že tam nie je šťastný a najradšej by to všetko vrátil späť.
A predstav si teraz, že sedíš pred tým svojim hradom a pozeráš sa naň. A zároveň si predstav, že máš všetky tieto vyššie spomínané myšlienky a spomienky spolu pomiešané v hlave.
Možno Ty by si v tú chvíľu nevzal tú palicu a neskúšal pevnosť toho hradu.