Včera bol piatok a v ten deň sa vždy teším na to, čo všetko doma cez víkend stihnem urobiť.
Hneď, ako som prišiel domov z práce, pokosil som celý dvor, nech mám v sobotu viac času na ostatné. Keď som sa očistil kosačku a chcel som si ísť vyzliecť ešte stálu oblečenú firemnú uniformu, musel som sa smiať, lebo som bol celý od trávy. Dal som všetky veci prať, urobil si kávu a pustil som sa do nového Masternode.
Čo je to Masternode píšem v blogu Ako som to zvládol. Babral som sa s tým až do večera. Ale všetko ukazovalo, že som to nastavil tak, ako má byť, tak som si spokojne ľahol do postele. V duchu som si hovoril, aký som šikovný a, ako sa teším na sobotné ráno, keď sa zobudím, keď vyobjímam svoju ženu, keď nám pôjdem urobiť raňajky a budeme mať krásny deň.
Lenže: človek mieni, Pán Boh mení.
Zobudil som sa skoro ráno, pekne vyspatý, vysmiaty, predstavil som si všetko to, s čím som večer zaspával. Už som sa chystal otočiť k mojej ešte spiacej žene a v hlave som mal už začínajúce polo hriešne myšlienky, keď som si spomenul na Masternode. OK, rýchlo to ešte skontrolujem cez mobil či to stále “Beží”.
A to som nemal robiť.
Pretože som zistil, že som pri nastavovaní toho Nodu zabudol na niečo, a teda nefungoval tak, ako by mal. Niekto by to nechal tak a pokračoval v polo hriešnych myšlienkach. Ja som, ale iný. Mal som plnú hlavu toho Nodu a v myšlienkach som si premietal, čo všetko musím znovu nastaviť, aby to bežalo správne.
Po pár minútach, keď som sa už aj tak iba nervózne prehadzoval, rozhodol som sa, že rýchlo si dám sprchu a idem to nastaviť. Na mobile, ktorý mám vždy na kraji postele, som ešte skontroloval koľko je hodín a, ako som ho dával naspäť na kraj postele, som sa zároveň aj otočil ku žene či ešte spí, ale mobil sa nejako prevrátil a spadol dolu z postele, a to tak, že ťukol o radiátor, ktorý mám kúsok od čela postele. Na ten zvuk sa zobudila moja žena a venovala mi taký pohľad, ktorý patrí do tej kategórie, kedy má muž radšej hrať “Mŕtveho brouka”. Mal som, teda hlavu otočenú k nej, ale v hrudi som ani nedýchal, lebo som videl, ako sa mňa pozrela.
Namrzený som sa zobral a išiel si po svojom. Neskôr som išiel von, pokračovať v kultivovaní našej veľkej záhrady. Ako som si robil kávu a pozeral na dvor z kuchynského okna, zistil som, že k nám začalo chodiť rôzne sfarbené vtáky a napadlo mi, že by bolo fajn, keby sme mali vtáčiu búdku. Môj dedko kedysi choval veľa včiel, vyrábal aj med a ja si pamätám, ako som sa, aj často bál chodiť popod lietajúce včely domov, ale nikdy ma žiadna nepoštípala. Priznávam, že už mi viackrát napadla myšlienka pokračovať v dedkovej záľube. Musím si to nechať dozrieť v hlave. Ale vtáčie búdky som objednal, dokonca aj búdku pre lienky a včely.
Keď som si dve hodiny oddýchol od záhrady, chcel som ísť znovu záhradníčiť, ale som zistil, že moje dlhé nožnice na plot sú už poriadne tupé a samozrejme, nemám doma nič, čím by som ich nabrúsil. Do tejto chvíle som mal pekný deň, všetko sa mi darilo, išlo podľa plánu, počasie bolo krásne a teraz toto. Nahnevalo ma to.
Prišiel som namrzený do kuchyne a žena videla na mojej tvári, že niečo nie je tak, ako by som chcel. Prišla ku mne a objala ma. Ako ma už pozná a vie, čo na mňa zaberá. Opätoval som jej objatie.
Prepáč mi, že som Ťa ráno zobudil.
Aspoň som videla Tvoj smiešny vystrašený pohľad.
Obaja sme sa na toto začali smiať. Milujem, keď mi rozumie. V túto chvíľu som zároveň pochopil, prečo robí prácu, ktorú robí. Že má veľkú trpezlivosť a empatiu.
No tak tento víkend už v záhrade neurobím nič. Ale aspoň strávim čas inak. Sadli sme si von, na dvor a iba pozorovali tých našich operených návštevníkov. Žene som neprezradil, že som objednal pre nich búdky, bude to prekvapenie. Ale ja som už v duchu videl, ako visia na strome. Možno, keby sa tie nožnice nepokazili, tak ešte teraz makám v záhrade až do maxima, večer by som si ľahol zrobený do postele, že by som nevládal už ani ženu objať. Takto si vychutnávam iba byť.
Neviem kto to takto zariadil, že sa toto malo stať, ale Ďakujem.