Dáš si kávu alebo syr?

1) Vzhľadom k tomu, čo sa momentálne deje vo svete, nebol som od februára tohto roku mimo svoje mesto. Postupne, ako sa celá situácia uvoľňuje, rozhodol som sa, že pôjdem už navštíviť vedľajšie mesto. Nákupy a celkovo byť jednoducho niekde inde ako doma, aspoň na pár hodín. Tak sme sa so ženou vybrali, že ideme. Ale ja som mal nejaké nutkanie ísť vlakom. Nešiel som vlakom už dobre dávno a, hoci cesta vlakom trvá zhruba desať minút aj tak som chcel, aby sme išli vlakom. Je to, predsa len iné ako autom. Samozrejme, návšteva obchodu s oblečením musela byť. Ale dnes mi to nevadilo. Bol som po dlhej dobe niekde inde ako iba v obchode kúsok od môjho domu.

Ale, ako to býva, prišiel na mňa hlad. A, hoci na nete som našiel, že hneď vedľa obchodu, v ktorom sme práve boli má byť McDonald’s, nebol ešte kvôli ochoreniu otvorený. Začínal som byť nervózny a vedomie, že si snáď nezajem nikde, ma ešte viac stresovalo. Až, keď som v diaľke uvidel, že aspoň jeden obchod so sendvičmi je otvorený, rozsvietili sa mi oči. Museli sme síce čakať vonku, lebo dovnútra sa chodilo iba po jednom, ale vydržal som to. A, keď už som si pýtal, čo všetko chcem na sendvič, všimol som si, že za pultom je mladá, podľa mňa Číňanka. Keď zrazu sa ma opýtala či chcem aj syr. Ale to vieš, Číňania majú ten svoj tenký tón a všetko vyslovujú tak mäkko. Preto ja som namiesto syr (v angličtine Cheese), rozumel čaj (v angličtine Tea), pretože ona to vyslovila nie “čís”, ale “cííí”. Ja samozrejme pohotový som jej odpovedal: Nie, ja nechcem čaj, ja si prosím kávu. Pozrela sa na mňa divne, ja na ňu tiež a ona mi hneď ukázala na syr s otázkou: “Cííííí”? Vtedy som už samozrejme pochopil a z boku som už počul, ako sa moja žena smeje a, hoci ja syr veľmi neobľubujem, bol som z tejto situácie taký dopletený, že som povedal: Áno, chcem syr. Keď sme už boli doma, žena sa ma s úškrnom na tvári opýtala: Dáš si kávu alebo syr? No jasné, však dobre, však sa smej, no tak som rozumel syr a, čo? Aspoň sme sa zasmiali. A máme tak zase o jednu situáciu, navyše na ktorú, keď si spomenieme rozveselí nás to.

2) V práci máme kvôli terajšej situácii prerozdelené obedné prestávky, aby sme neboli všetci spolu v rovnaký čas. A samozrejme, moja práca je tak tolerantná ku každého potrebám, že môžeš byť počas prestávky, kde chceš. Teda aj priamo pri sústruhu.

V jeden deň tohto týždňa som išiel po nejaké náradie okolo jedného sústruhu a tam kolega Paľo, ktorý pracuje na tom sústruhu, mal práve prestávku. Ale to, keby vidíš ako on prestávkoval, tak, keby si odmyslíš pozadie, tie výrobné stroje, hluk a výrobnú halu, tak povieš, že Paľo sedí v nóbl kaviarni na káve s čerstvým koláčikom. Priniesol si tam stoličku, urobil stolík, sedel opretý tak, že nohy mal preloženú jednu cez druhu, v ruke si držal kávu a čítal noviny. A šálku s kávou držal tak decentne, že to celé bolo tak perfektné, že som musel povedať: Wáááu.

Presne ako, keď sedíš niekde vonku pred super kaviarničkou a vychutnávaš si ten relax, vzduch, kávu a proste celkovo ten pokoj. Vôbec ho nerušilo to, že pár ostatných chlapov pracuje, že je tam hluk, že ľudia chodia okolo neho. On si pil svoju kávu a čítal noviny. Úplne bol akoby inde. Na inom mieste. A to sa mi veľmi páčilo. Proste na tú polhodinu aj keď nie fyzicky, ale psychicky dokázal zmeniť miesto a dobiť si baterky.

A prečo som mal potrebu Ti dnes napísať tieto dva moje zážitky? Mal som proste nejaký tušenie, že Ti to mám napísať. A možno to práve potrebuješ čítať. Aby si aj Ty vedel, že na každú situáciu sa dá pozerať, aj inak, ako v skutočnosti vyzerá.