Veštec. Niekto, kto Ti povie, čo Ťa čaká a neminie. Ale naozaj to je tak?
Pretože, priznajme si veštcov je plný internet. Dokážeš si nájsť veštca na čokoľvek. Muža, ženu, počítačového robota a väčšinou každý Ti povie niečo iné. A niektorí Ti dokonca dokážu povedať aj niečo, čo vôbec pravda nemôže byť. Ako príklad uvediem moju známu, ktorá už nemôže mať deti, ale veštica jej cez internet vyveštila, že ešte bude mať dieťa. Tak prichádza otázka, ako nájsť toho pravého veštca. Pretože jednému môže vyhovovať jeden, ale druhému vôbec.
Je to presne, ako nájsť potravinu, na ktorú Tvoje telo nereaguje alergicky. Ak si Ty a tiež človek XY alergický napríklad na mlieko a Ty vieš, že človeku XY vyhovuje sójové mlieko, ale Tebe je z neho ťažko, neznamená to, že sójové mlieko je zlé a nefunguje. Iba jednoducho nie je kompatibilné s Tvojím telom. Ty si musíš nájsť to svoje spôsobom: pokus-omyl. Inak to nejde.
A presne takto si nájdeš aj svojho veštca. A tak som si našiel svoju veštkyňu aj ja. Pred dvomi týždňami som bol u nej druhýkrát. Pretože všetko, naozaj všetko, čo mi povedala vlani sa už splnilo. Neveríš? Uvediem zopár príkladov.
1. Vraj je veľmi dobré, že mám teraz novú prácu. (Ako to vedela, že som dva týždne pred prvou veštbou zmenil prácu, to neviem dodnes). Lebo vraj táto nová práca mi pomôže. A dnes, keď sa nad tým zamyslím, tak áno. V čase koronavírusu veľa ľudí zostalo doma, pretože firmy stopli výrobu, ale ja som robil stále. Celý čas, nebol som doma ani jeden Boží deň. Mal som, teda postarané o oblasť financií.
2. Vraj si kúpim konečne auto. Ale nemám si kupovať modré, pretože v ňom sa mi niečo stane. A ja som si naozaj to auto kúpil. Strieborné. Okej, vo vnútri boli koberčeky s modrým lemovaným, ale to, predsa nič neznamená. Ona povedala modré auto a ja mám strieborné. Dva týždne od kúpy môjho auta do mňa na križovatke vrazila jedna ženská, ktorá sa maximálne ponáhľala. Dostal som od poisťovne všetko preplatené s tým, že druhá strana uznala, že to bola ich chyba, nie moja, takže som si kúpil presne také isté auto, ale už v ňom nemám nič modré. Povieš si, to, predsa nemohli urobiť tie modro lemované koberčeky. Myslíš? A, čo ak áno?
3. V septembri sa budem sťahovať. Ak čítaš moje blogy pravidelne, tak vieš, že som o tom písal blog. Pretože ja som sa naozaj v septembri sťahoval.
4. Skôr, ako sa budem sťahovať, príde do môjho života žena. Ale nebude to niekto koho poznám. Bude to nová žena. A ona prišla. A sme spolu dodnes.
5. Niekto si bude od Teba pýtať peniaze, ale nepožičiavaj mu ich, lebo Ti ich nevráti. Tu som si pomyslel svoje. Pretože ja skoro všetko investujem, nedržím peniaze na účte “Na horšie prípady”, Takže ani nemám, čo požičať. Ale toto sa tiež splnilo.
A ešte pár súkromných vecí, ktoré sa tiež splnili. A teraz, s novou veštbou od nej sa teším na všetko, čo mi povedala. Pretože to, čo povedala, že vidí, je presne to, čo si ja predstavujem, že už je realita. Presne môj sen. Ako to mohla ona vedieť, že ja o tom snívam, to netuším. Nemám to “Vycapené” Na Facebooku ani napísané na čele.
A dnes ráno, ako sme sa so ženou rozprávali, tak sa ma opýtala? A, čo keby sme kúpili takú malú farmu? Vytreštil som na ňu nechápavo oči. A hneď som si aj uvedomil, že to presne veď chcem, aj ja. A to presne videla aj veštica. A do toho, aby to nebolo také jednoduché, mi dcéra oznámila, že oni idú kupovať dom.
Povieš si náhoda? Neverím. Ale viem, že tá veštica je presne kompatibilná so mnou a, že ku nej pôjdem znovu, keď sa znovu všetko splní. Pretože pre mňa vedieť to, čo ma v živote čaká, je také akoby potvrdenie toho, že robím správne rozhodnutia a idem po správnej ceste.
Jasné, že mám svoje ciele, svoje sny a svoj rozum. Ale je akoby niečo s čím to porovnávam, akoby nejaká krivka, okolo ktorej sa ja pohybujem. Niekedy naozaj stačí jedna obyčajná otázka a Tebe to celé docvakne.
A prečo som dnes potreboval písať blog o veštcoch? Je fajn ak máš svoje ciele, svoj rozum, svoju myslenú čiaru, po ktorej chceš ísť. Ale je aj fajn ak Ti niekto nezainteresovaný dá ruku na plece a potvrdí, že to, čo vidíš Ty, vidí, aj on.