Každá zmena je v živote dobrá, potrebná a má nám niečo ukázať, niekam nás dostať alebo niečo nové nám má priniesť. Áno viem, zmena v zmysle ak Ti niekto blízky zomrie, bolí a kurevsky bolí poriadne dlho. Viem to sám z vlastnej skúsenosti.
Ale rieku života nedokáže zastaviť zatiaľ a možno aj chvalabohu nikto. Jedoducho život ide ďalej. A Ty to musíš prijať. Môžeš sa vzprierať a “boxovať” svojím správaním všade, kde prídeš. Nezmeníš nič. Nevrátiš čas naspäť. Nespôsobíš žiadnu zmenu, nevrátiš späť niekoho iného rozhodnutia.
V súčasnej dobe letí meditácia. Lebo dokáže spomaliť a zmierniť ľudské správanie a reagovanie. Priznám sa, osobne som sa zatiaľ nedostal do štádia, kedy by som toto mohol potvrdiť. Ale to neznamená, že sile meditácie neverím.
V čase, keď sa nám udeje nejaká nečakaná zmena sa cítime dole. Sklesnutí. Úplne rozbití. Hoci pred druhými hráme ramená, ako sme na tom dobre, dokonca práve vtedy máme tendenciu dávať iným rady, ako majú žiť. Aby sme zakryli svoju vlastnú slabosť a rozbitosť. Často cítime, že nám ublížil celý svet, a to, čo sa udialo nám je to najhoršie v našom doterajšom živote. Pretože to je čerstvé. Preto to tak vnímame.
Nemyslíš, že je na čase s týmto prestať?? Nemyslíš, že by bolo fajn začať niečo robiť? Hýbať sa dopredu alebo do strany, to je jedno. Len sa prestať v sebe zožierať a cítiť sa ako rozbitý kúsok nejakej súpravy, ktorá už nikdy nebude spolu. Áno viem, moje slová v túto chvíľu možno nechceš počuť. A možno Ťa dokonca aj pobúria. Určite máš na jazyku slová:,,,,,,,,,, čo sa Ty staráš do mňa! Pozri sa na seba a na svoj život.
Ok, ale zdvihni riť a začni s ňou vrtieť! Choď ráno do práce po inej strane. Umy si zuby inou rukou. Skús si rozotierať sprchový šampón po tele inou rukou. Objednaj si jedlo, ktoré si nikdy neskúsil. Potrebuješ peniaze? Tak pokračuj v maľovaných obrazov. Máš na to! Len zdvihni ten svoj zadok. Pretože ja som si včera kúpil drahý obraz. Ale nebol to ten Tvoj. Začni pre Boha dačo robiť! Vyser sa na to, že do Teba rýpem. Ty vieš, že to tak musí byť. Pretože to práve teraz potrebuješ. Taký kopanec do zadku. Aby Ťa rozhýbal a posunul z miesta, kde si sa rozhodol, že budeš stáť a čakať, že sa život vráti naspäť. Nevráti.
Aj týmto som si prešiel. Preto viem presne, ako sa cítiš a, čo cítiš. Viem, prečo reaguješ tak, ako reaguješ. Prečo aj chceš, – aj sa bojíš. Bol som až nezdravo zaľúbený a akoby závislý na svojej ex. Nedokázal som prijať to, že odišla. Nedokázal som ju nechať ísť. Vypustiť z hlavy. Nemyslieť na ňu. Nech som prišiel kdekoľvek, všade som podvedome vnímal situácie, ktorý som na tom mieste s ňou prežil. A tých hlúpostí, ktoré som počas toho obdobia urobil. Teraz sa na tom iba smejem. Ako som “kopal a boxoval” a snažil sa to vrátiť naspäť. Som rád, že sa tak nestalo. A posledná bodka v tomto bola, keď som sa odsťahoval z mesta, kde sme bývali spolu. Hoci som dávno predtým prestal o ňu bojovať a snažiť sa to vrátiť. Ale miesta, kde sme boli spolu mi nejako stále pripomínali ju a tie časy. A môžem Ti povedať, že teraz konečne vnímam ten rozdiel. Ten úžasný pocit, keď som doma. Keď vyjdem von. Je to úplne iné. Také slobodné. Také fajn. Je to ako, keď sa stále pozeráš na umierajúceho psa a ja Ti poviem: nemysli na umierajúceho psa. Jednoducho to sa nedá. Pretože si stále tam. Vidíš stále to, čo nechceš a nemáš vidieť.
Ale to je presne to, o čom som písal vyššie. Zmeň to! Pohni sa! Urob niečo inak! Ja viem, že to bolí. A bolieť bude. Pretože to, čo je silné aj silno bolí. Ale všetko prestane raz bolieť. Nič nebolí stále. Každá rana sa zahojí. Prestaň si dávať za vinu niečo, čo Ti práve teraz odnáša rieka života. Ty si neurobil nič zlé. Usmej sa. Život je, predsa tak krásny.