More

Nikdy som neprahol po mori. Byť na pláži, prechádzať sa tam. Vždy sa mi to zdalo nudné a nevedel som si vysvetliť, ako to niekoho môže baviť. Ale v poslednú dobu neustále myslím na more. Jednoducho iba byť tam a pozerať sa naň. Ale nie je to to bežné snívanie od počítača, že sedíš a iba snívaš, ale neurobíš pre to nič. Ja po mori túžim tak veľmi, že som si minulý týždeň naplánoval ísť k moru na víkend. Pozval som aj svoju dobrú priateľku, s ktorou sa cítim veľmi fajn. Pre ňu to však nebol dosť originálny nápad a uprednostnila niečo iné. Ale ja som išiel aj sám. A neľutujem to.

Vybral som si mesto Portsmouth & Southsea. Hneď, ako som tam prišiel, ponáhľal som sa na pláž. S úžasom som sa nadychoval a vnímal ten zvuk morských vĺn, tú nádhernú farbu mora. Ešte som tam len prišiel a už som sa cítil šťastne.

Keď som sa, ako tak pokochal, išiel som do hotela, kde som bol veľmi príjemne prekvapenou vôňou. Som trochu fanatik na vône, a ak mi niečo nevonia, tak to nechcem. Ale v tomto hoteli to voňalo naozaj krásne, dokonca mojou obľúbenou vôňou. Prezliekol som sa a išiel znovu k moru.

Asi som zabudol poznamenať, že môj hotel bol na pláži. Vieš si to predstaviť? Ten pocit. Ten zvuk mora. Tie morské vlny. Ako neustále narážajú na breh a robia to donekonečna. Že to vyzerá akoby to bolo stále rovnaké, ale pritom každá vlna je jedinečná. Výnimočná. A Ty máš pred sebou nekonečné množstvo vĺn a nevieš, na ktorú sa pozerať, lebo ich chceš zachytiť všetky a o žiadnu nechceš prísť. Snažíš sa odfotiť každú jednu zvlášť, ale nedokážeš to. Akoby sa more s Tebou hralo a šepkalo ti: chyť si ma. Ten nádherný pocit. Akoby Ti more dávalo útechu, že Ťa vypočuje a každú Tvoju vrásku odnesie svojimi vlnami preč.

Prechádzal som sa po pláži a na druhej strane upútal moju pozornosť strom. Prešiel som cez cestu bližšie a zistil, že ten strom je vstupná brána do prekrásne ukľudňujúcej záhrady plných kvetov, kríkov a stromov. Bol som šťastný, keď som tam objavil aj Wistériu, ktorú som kedysi pred rokmi pestoval u našich v záhrade a milovať jej kvety. Na konci záhrady som objavil strom, ktorý mal zlomený kmeň, ale tým, že to nevzdal, rástol a žil ďalej. Zlomený kmeň si oprel o zem a vyzeral obdivuhodne.

Za záhradou bola zelená lúka a na jej konci  bol maják a starý hrad s vystavenými delami, ktoré mesto kedysi používalo na obranu pred nepriateľom. Viem, že ak by som tu v tento deň nebol sám, išiel by som aj do hradu na prehliadku. Ale ja som ho obišiel a vyšiel znovu pri mori. Ale z iného uhla a videl som ho znovu inak.

Musel som si sadnúť na lavičku. Nedokázal a nechcel som spracovávať ten šťastný pocit počas chôdze. Musel som sa zastaviť a vnímať. More. Moje kľudné a pomalé dýchanie. Ľudí, ktorí prechádzali okolo. Čajky s ich pre mňa smiešnym škrekotom. Vnímal som seba, ako som súčasťou tohto krásneho obrazu, ktorý si uchovávam v srdci.

Bolo to naozaj veľmi krásne vnímať toto všetko. Môcť neskôr vidieť mesiac v jeho plnej paráde a sile, ako sa pekne odráža na morskej hladine. Kochať sa hotelom, v ktorom som mal prespať, ale nechcel som ešte ukončiť deň a znovu som bol vonku pri mori.

A druhá vec je, že v deň, keď som tam bol ja, oslavovala sa v hoteli svadba. Pre mňa svadba znamená šťastie. A, keď som ráno v tej miestnosti, kde bola svadba raňajkoval, obdivoval som lustre. Ešte nikdy v živote som nevidel tak obrovské kryštálové lustre ako tu. Sedel som pri okne a pozeral von na more.

Pozoroval pár ľudí, ktorí skoro ráno vítali nový deň tým, že si išli zabežať alebo sa prejsť po pláži s psom. Cítil som sa maximálne kľudne.

A viem, že môj ďalší sen a cieľ je robiť to isté. Začínať každý nový deň bežaním po pláži so svojím psom.  Alebo aj priniesť si notebook na pláž a napísať podobný blog ako tento. Ale zatiaľ to budem riešiť občasnými pobytmi pri mori, ako bol tento. A, čo Ty? Čo je Tvoj sen? A, ako veľmi po ňom túžiš?