Rado a Katka

Vyrastal som v katolíckej rodine, v malej dedinke, kde sme mali, dovolím si povedať najlepšieho kňaza, aký môže byť. Daniel bol príkladom nielen pre mňa, ale pre každého v dedine. Vždy bol obklopenými ľuďmi a mládežou, mali sme ho radi a ja som ho doslova obdivoval. Jeho vnútornú silu, odvahu čeliť výzvam a bojovať za veci, ktoré sa rozhodol urobiť pre zlepšenie čohokoľvek pre ľudí. Aj vďaka nemu som spieval s kresťanskom spevokole, bol na rôznych miestach, kde sme spievali. Vďaka nemu som prečítal zopár kníh s jeho zbierky, ktorú mal. A jedna kniha, ktorej názov si žiaľ už nepamätám, ale dve myšlienky z nej si veľmi často vybavujem v pamäti. Bola o Don Boscovi.

A aké sú tie dve myšlienky?

1. Dieťa nerobí nič zlé, pokiaľ sa hrá.

2. Dieťa najlepšie pochopí na príklade.

Myslím, že práve, preto ja používam vysvetlenie na príklade, pretože viem, že nielen deti, ale aj dospelý človek tým spôsobom najlepšie pochopí.

A, čo s tým má tá prvá myšlienka?

Možno sa pýtaš: Ok a, čo tá prvá myšlienka? Netuším z akého dôvodu ma zaujala v mladosti, ale viem, že teraz v dospelosti ju vidím veľmi často. A hneď využijem jeden príklad. Malé dieťa sa hrá so svojím otcom. Bláznia sa, šantia, naháňajú sa, šteklia a smejú, keď dieťa zrazu otcovej strely poriadnu facku. Dieťa sa smeje ďalej. Veď sa hrajú. Ale otec dostal facku od malého krpca! Samozrejme mu ju okamžite vráti. A hra sa končí. Myslíš, že to dieťa úmyselne otcovi strelilo facku? Že ho chcelo nahnevať alebo, že ho nemá rado? Ono si to neuvedomuje. Dieťa sa hrá. Ale otec je dospelý. Má dospelý mozog. Nemyslím, že je správne dieťaťu vrátiť facku. Ako to potom asi vníma to dieťa? Čo ak si v tej jeho malej hlávke hovorí: hráme sa on ma bije. Prečo? Nemám sa viac chcieť hrať? Mám robiť niečo iné? Možno potom ma nebude byť. Ja viem, že je iné to písať a iné zažiť a okamžite reagovať. Ale verím aj to, že Ty si tiež už určite zažil niečo takéto. Keď sa dieťa hrá, ale dospelý koná už podľa seba, nevidí to z pohľadu dieťaťa. A v týchto situáciách ma bolí duša.

Poďme na druhý príklad, ktorý sa týka prvej vety v tomto blogu. Rado spoznal Katku. Komunikovali spolu viac, ako päť rokov. Rado sa neskôr zaľúbil do Katky. Ale Katka po pár mesiacoch stretávania sa s ním usúdila, že sa nechce ešte viazať a nechce s ním pokračovať, hoci on si myslel, že obaja cítia to isté. Napíšem to tak, ako sa medzi mladými vraví: Katka poslala Rada do pi*e. Rado to, ale nechápal. Ani ja by som to nechápal. Ak by Rado poznal Katku mesiac, možno by mu bolo jasné, že táto žena bola len maličká bodka na jeho ceste. Rado to, ale vidí inak. Pýta sa, preto Katky, nech mu to vysvetli. Prečo nemôžu spolu ďalej chodiť. Katka mu dáva odpovede: My sme spolu nechodili! Alebo: Neodpoviem Ti! Rado sa, ale nevzdáva. Stále dobiedza do Katky a stále chce, aby sa naďalej stretali. Chce, aby mu vysvetlila, čo sa stalo a prečo sa to stalo. Pretože Rado stálu ľúbu Katku, tak chce vedieť, prečo už nemôže bozkávať jej pery. Ale Katka vždy pyšne trvá na svojom. Ja Ti na to odpovedať nebudem! Nebudem sa Tebou o tom baviť! To už je minulosť, nechce sa mi k tomu vracať. Prešli štyri roky a Rado stálu ľúbu Katku. Hoci ona už dávno spáva s iným. Napriek tomu chce Rado stále vedieť a mať vysvetlené prečo sa Katka zachovala tak, ako sa zachovala. Ale Katka si stále melie svoju naučenú frázu. Kašle na Rada, že on to nemá spracované a vysvetlené. Je fajn ak by mu povedala: Si škaredý. Nepáčiš sa mi. Hnusíš sa mi. Smrdíš mi. Je mi z Teba na grcanie. Cítim sa s Tebou otrasne. Alebo čokoľvek, čo by mu vysvetlilo tú situáciu a dalo vytúženú odpoveď, aby vedel prečo a kvôli čomu ho poslala do. Nedočkal sa. Namiesto toho po štyroch rokoch čakania vybuchol a urazil Katku takým spôsobom, že ak by som ja bol žena, tak už sa s Radom v živote nebavím ani sa na neho nepozriem. Tu príbeh končí. Pretože aj oni skončili.

Daj mi pokoj

A teraz si dajme iný príklad. Donesieš do nemocnice Tvoju mamu. So zápalom pľúc. Po štyroch dňoch sa tešíš, ako sa Tvojej mame stav zlepšuje a tešíš sa, keď ju pustia domov. Ale na ďalší deň Ti volajú z nemocnice, že Tvoja mama zomrela. Čo? ČO????? Veď už bola na tom lepšie? Ako mohla zomrieť? Prečo? Čo sa stalo? Ale zdravotná sestra Ti iba odvrkne: Bola chorá, jednoducho zomrela. Bežne sa stáva, že ľudia zomrú v nemocnici. Keď sa pýtaš ďalej, doktora, sestričiek, tak Ťa vždy odbijú: Nebudem sa Vami o tom baviť. Nebudem Vám odpovedať. Stačilo by Ti toto? Prijal by si toto ako vysvetlenie, prečo Tvoja mama zomrela? Dokázal by si ďalej v pohode žiť s tým, že Ti nikto nedokáže odpovedať, čo sa stalo? Ak by aj doktor, aj sudca odpovedali iba tak ako Katka: Ja sa s Tebou baviť o tom nebudem! Keď by si každý Boží deň zaspával s tým, že si tam doniesol mamu so zápalom pľúc, po štyroch dňoch bol jej stav super a zrazu je Tvoja mama mŕtva? Dokázal by si sa naďalej smiať a sedieť s kolegami na pive, bez toho, aby si nehľadel do neba a nepýtal sa, čo sa kurva stalo? Ja viem, že tá odpoveď Ti Tvoju mamu nevráti. Ale aspoň Ti utlmí bolesť, ktorú v sebe máš. Tak, ako vysvetlenie od Katky by ju Radovi už nevrátilo. Ale aspoň by vedel, kde urobil chybu. A možno ju vôbec neurobil. Ale on to nevie.

A, preto ak Ťa môžem poprosiť, Teba, ktorý toto čítaš. Ak si Ty alebo niekto v Tvojom okolí zainteresovaný do podobnej situácie ako Rado a Katka. Vysvetli vždy tej druhej strane dôvod, prečo dostala facku. Ako to malé dieťa, ktoré sa hralo s otcom a nechápe, prečo mu otec vrátil facku. Urobme spolu jeden krok k zlepšeniu v komunikácii medziľudských vzťahov. Na svete je toľko ľudí, ktorí sú vo svojom vnútri smutní, sklamaní a možno Tvoja jedna, obyčajná veta im môže pomôcť.