Do práce chodím spolu s tromi kolegyňami jedným autom. Čakám vždy kúsok od môjho činžiaku na chodníku až dôjde malé auto a vezieme sa spolu do práce. Počas jazdy si vypočujem naozaj všeličo, od varenia, nakupovania až po televízne seriály.
Dnes ráno ako som čakal na odvoz do práce, stála na chodníku staršia žena, prihovorila sa mi, tak sme začali spolu komunikovať, ako je už v noci chladno, ako je ráno tma, ako sa čas posunul, kde pracujem, že budu v meste jarmoky, či sa tam pôjdem pozrieť a také bežné otázky. V tom prišlo auto, na ktoré som čakal – venoval som tej žene úsmev so slovami “do videnia“ nech ma pekný deň a odišiel som.
Kolegyne v aute sa už usmievali, že akú som mal nápadníčku, vravím im, že veď normálne len sa potrebovala s niekým rozprávať, veď o nič nešlo. Ale samozrejme to by nebola moja kolegyňa, keby túto príhodu nevedela teraz už skoro celá firma. Lebo ona tú ženu údajne pozná z videnia, vie že je bývalá pracovníčka SAD a už hned pracuje jej organizačná logika – ako by som to mal fajn, keby si začnem niečo s tou ženou, že by som mal aj cestovné na MHD zadarmo.
Myslím si : Kriste – pane čo sa toto deje? Ale smejem sa tomu, pretože je piatok, deň ktorý najviac milujem, lebo je to akási predzvesť víkendu a to sa mi hneď lepšie sedí v práci. A keďže som za každú srandu – tak ok, veď keď chcete, tak budem hrať tú Vašu hru. Áno zvádzala ma, volala ma na jarmoky, ktoré budú tento víkend a zároveň hreším kolegyňu, že mi prekazila krásne piatkové rande, prečo nemohla dojsť neskôr, že možno by som si vymenil s tou neznámou ženou telefónne číslo a mohla byť ruka v rukáve. A keď mi už šéf pred chvíľou povedal, že veď ak chcem dá mi dovolenku a môžem sa za tou ženou vrátiť, tak to už bol gól.
Ako málo stačí a niektorým ľuďom sa naplno zapne fantázia. A ja som rád, že v dnešný deň mi táto fantázia skrášlila pracovnú atmosféru, pretože ak sa ľudia smejú, sú uvoľnení, stráca sa napätie a všetko ide ľahšie.