Včera večer som sa vrátil dovolenky. Nikdy predtým som nezažil tak krásne chvíle, plné radosti a lásky ako teraz. Cítim sa neuveriteľne šťastne a spokojne. A zároveň motivovane na začatie plánovania smeru môjho života, ktorý definitívne viem, že spojím s úžasnou ženou a jej nádherným dievčatkom.
Netuším odkedy vnímam, že veľmi milujem deti. Ich smiech, prítomnosť a spoločné robenie srandy. Vždy som chcel mať dieťa. Svoje vlastné. Starať sa o neho, chrániť ho, vychovávať a učiť, čo má a nemá robiť.
Pred zhruba desiatimi rokmi som bol v nesprávnom vzťahu a, keď to už bolo len otázkou času až od tej ženy odídem, tak mi jedného dňa povedala:
Ja už viem, čo je pre teba dôležité a, čo nás zachráni a bude to zase medzi nami dobré. Ja chcem mať s Tebou dieťa.
Vedela, že dieťa to pre mňa znamená, že tú ženu nikdy neopustím a budem s ňou navždy. Nie iba kvôli dieťaťu. Ale pre mňa mať dieťa znamená niečo ako kompletná rodina. A tá sa neopúšťa. Či už prídu ťažké chvíle alebo kríza. Rodina to zvládne. Ale ja som nechcel s ňou dieťa. Nevidel som v nej zodpovednú ženu, nechcel som, aby moje dieťa malo ju ako matku.
Pred šiestimi rokmi som sa veľkodušne všade prezentoval tým, že k životu potrebujem tri pre mňa dôležité veci. Sex, jedlo a spánok. Vďaka mojej ex som za posledné tri roky zistil, že sex pre mňa nie je až tak dôležitý. Že ak milujem, som šťastný už len tým, že som s tou osobou, ktorú milujem. Vlastne vďaka ex som sa začal meniť pomocou osobnostných kurzov a dbať aj na svoje zdravie a postavu a prišiel som na to, že jedlo sa dá pripraviť špeciálne tak, že nie som hladný každú polhodinu a tým pádom nie som neustále stresovaný jedlom. A dnes, keď si zrekapitulujem svoje štyri posledné roky, ako som sa zmenil, zabudol na to, že chcem dieťa. Udusil to v sebe, že chcem rodinu. Ako som sa sústredil iba na jednu ženu a prestal žiť. Ako som kvôli nej prestal hľadať a všímať si ženy, pretože som bol slepo zaľúbený alebo iba zahľadený do obyčajnej ženy, ktorá mi ponúkla iba jedno. Spomienku na to, ako podľa nej nemám gule. Ale ja som za to vďačný.
Pretože, ako sa hovorí: Nájdeš vtedy, ak nehľadáš. A ja som práve to potreboval. Nehľadať. Pretože vtedy mi prišla do cesty táto žena. A, keď som zistil, že má malé dievčatko, ktoré každý večer zaspávalo pri mne s maličkými nôžkami na mne a jej malou rúčkou stískala moju ruku. Tie chvíle.. to sa nedá zabudnúť. Vtedy Ti ani len na um neprídu také nezmyselné vety, že potrebuješ sex, jedlo a spánok. Pretože, aj keď si po celom dni unavený z detských aktivít, večer zaspávaš s pocitom, že ráno sa zobudíš vedľa nádhernej ženy a malého, strapatého dievčatka, ktoré sa chce ísť hrať. Že sa na Teba usmieva a Ty vieš, že si na Teba zvykla.
Túto dovolenku som strávil hraním sa s dieťaťom, naháňaním sa, počúvaním a spievaním detských pesničiek. Znovu som našiel to, čo mi chýbalo posledné roky. Pretože som cítil, že sa neusmievajú iba moje ústa, ale aj moje vnútro.
Na najznámejšej sociálnej sieti som pred včera zachytil, že v Londýne už začali s predajom vianočných vecí. Vianoce naozaj milujem. A teraz sa na ne teším o to viac. A ja viem, že tieto Vianoce budú moje oči žiariť pohľadom na jedno malé dievčatko, ktoré sedí pri vianočnom stromčeku a otvára darček odo mňa.