Minulý týždeň som bol na dovolenke. A priniesol som si aj suvenír. Samozrejme nechcený. Tým, že som navštívil tri rôzne krajiny, ochorel som tak, ako som už dávno nebol. Na druhej strane viem, že som silná povaha a, že to prekonám ľavou zadnou. Navštívil som miesta, ktoré som dávno chcel, stretol som sa so zaujímavými ľuďmi a mám ďalšie krásne spomienky.
Bol to týždeň pred dušičkami. Kedy sú obchody preplnenými vencami, kahancami a sviečkami. Napriek tomu, že aj ja mám mne veľmi blízku osobu v nebi, nie som zástanca tej tradície, ktorá vládnemu Slovensku a ďalším krajinám.
S určitosťou si dovolím tvrdiť, že ak by som mojej mame dnes povedal, že otcovi na hrob už nebudem kupovať veniec, tak by mi do smrti vsugerovávala pocit viny, že svojho otca neľúbim a neuctím si ho. Je to každého individuálny pohľad a názor. Každému sa páči niečo iné a vlastne ani to nie je o tom či sa mi to páči/nepáči. Pre mňa je to o tom, čo vznikne z toho neskôr. Koľko rokov sa bude vyrobená vec rozkladať a zaťažovať našu planétu. Keď si to všímam v tieto dni, koľko umelých kvetov, vencov a všelijakých nevkusných hlúpostí vyrobených stojí v obchode a neskôr to skončí v odpade. Ktovie, ako dlho to bude v tom kontajneri, ako dlho to bude na nejakej skládke alebo ktovie, kde. A nejde iba o tieto dušičkové dni.
Ak si celkovo pozrieš obchody či už kamenné alebo internetové. Koľko je tam zbytočného nábytku, odevov, všelijakých “pomôcok, ktoré nakoniec musia skončiť so zľavou, aby sa konečne predali. Zamyslel si sa či je dopyt naozaj väčší alebo aspoň rovnej ponuke? Zamyslel si sa nad tým, ako dlho tu bude honosný mramorový pomník? Že už napríklad deti našich detí ani nebudú vedieť kto tam je pochovaný, ale pomník stále stojí. A zaberá miesto. Stál nemalú investíciu. Myslíš, že deti našich detí budú chodiť ku tomu honosnému pomníku? Zamyslel si sa nad tým, ako rýchlo sa v posledných rokoch rozrastá cintorín? Pretože každý sa chce akoby ukázať, ako svojho blízkeho miloval a postaví mu väčší a väčší pomník. Ale je to naozaj potrebné? Ak niekoho naozaj milujem je potrebné to dokazovať fyzicky, viditeľne? Naozaj je ten honosný, široký pomník potrebný? S kopcom nevkusných vencov a kahancov? Podľa toho sa určuje to, čo cítim k tomu kto mi chýba? Nerobíme to iba, preto, že “sa to patrí”? Pretože sa to, predsa takto robí už roky a logicky sa to, teda musí robiť ďalšie roky.
Už je to štyri roky, čo môj otec odišiel a chýba mi stále rovnako. Stále to nie je OK. Stálych mám v istých situáciách, čo robiť, aby som neukázal slzy. Moja bývalá priateľka povedala, že to prejde. Možno potrebujem ešte ďalšie štyri roky, ktovie.
Otec pracoval celý svoj život v jednom zamestnaní. A ja som veľmi pyšný, že moje terajšie zamestnanie je presne to isté, ako mal môj otec. Milujem svoju prácu a som tam šťastný, pretože som to vždy chcel skúsiť a teší ma, že sa učím niečo nové. A často si pomyslím na to, že, keby je môj otec tam so mnou fyzicky prítomný, že by sa cítil ako ryba vo vode, pretože viem, že aj on svoju prácu miloval. Je pár chvíľ v práci, keď mi niečo nejde alebo si neviem s niečím rady a vtedy si v duchu hovorím: oco poraď mi, čo mám robiť? Ako to mám urobiť? Podľa mňa toto je to, že svojho otca ľúbim, nie ten veniec na hrobe. Ale to, že ho uznávam ako odborníka v tom odbore, to, že sa na neho spolieham, lebo viem, že mi pomôže, že mu dôverujem.
Keď som si vybavoval nový vodičský preukaz, tak som tam uviedol aj skutočnosť, že v prípade smrti súhlasím s darovaním mojich orgánov. Ak môže niečo moje pomôcť niekomu kto to potrebuje, tak prečo nie? A zároveň ja mám vybratú možnosť spopolnenia. Ja nechcem zaberať miesto a ležať niekde hlboko v zime. Nechcem, aby ľudia chodili k jame, kde už moja duša dávno nebude. Nechcem, aby okolo tej jamy bolo kopec betónu. Nechcem, aby na tej jame boli pokladané vence. Ako hovorí jedna veta z kostola: pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš… Tak ja ten prach chcem byť. A pokiaľ ma nebude chcieť jeden človek z mojej rodiny, tak nech ma rozsypú niekde do mora.
To, že niekoho ľúbim nie je tá jama, ten veniec, kahanec, otčenáš pomodlený nad hrobom. Pre mňa je to pocit v srdci. A ten je so mnou nech som kdekoľvek.