Nemáš chuť si dať so mnou kávu? Sadneme si spolu do teplučkej sedačky, v príjemne vyhriatej miestnosti. Budeme počúvať skvelú meditačnú hudbu, vnímať zvuk praskajúceho dreva v krbe, pozerať sa na plameň (ak Ťa zaujíma, o akej meditačnej hudbe hovorím, tak je to TÁTO. Vnímať vôňu čerstvo po mletej kávy a pozerať von oknom na zamrznuté strechy domov, jemne sa kývajúce stromy a občasný prelet nejakého zblúdilého vrabca.
Nemusíš nič hovoriť ak nemáš chuť. Iba si skús zavrieť oči. Skús si to všetko predstaviť a vnímaj… Príjemné, že?
Teraz si predstav, že sa pri Tebe objaví nejaký zázračný muž, ktorý Ti môže splniť jedno okamžité želanie, čo sa týka zručnosti. Čo by to bolo u Teba? Aká zručnosť by bola tá jedna, ktorú by si práve teraz chcel mať? Túto otázku a ešte veľa iných som včera chcel diskutovať s jednou mojou starou známou. Len som zaspal od únavy.
Predstav si, že tlačíš vlak svojich povinností, ktoré vieš, že musíš urobiť. Pretože žiješ v spoločnosti, kde sa ľudia správajú podľa určitých vzorcov a noriem, kde sa chodí do práce, platia sa dane a bežný človek relaxuje pri televízore.
O dva mesiace končím…
Ja o dva mesiace končím v práci. Vlastne moja firma končí svoju pôsobnosť v meste, v ktorom bývam. Ja budem pracovať samozrejme ďalej, ale v inej práci. Pretože: žiješ v spoločnosti, kde.Bla-bla bla. Samozrejme, firma nám túto skutočnosť oznámila ešte minulý rok, teda, aby sme rátali s tým, že si budeme musieť hľadať novú prácu. A každý mesiac muselo odísť už pár ľudí, ktorých firma už nepotrebuje. Mne tento týždeň bol šéf povedať, že ja zostávam do konca pôsobnosti firmy.
A čím viac sa blíži koniec, tým viac vnímam od niektorých kolegov akoby nenávisť alebo závisť. Pretože ja tam pracujem iba rok a pár mesiacov v porovnaní s niektorými, ktorí tam od makali napríklad aj trinástich rokov. Možno aj ja by som bol kúsok nenávistný alebo žiarlivý voči niekomu, ak by som bol patriot v tej firme celých trinástich rokov a zrazu príde niekto, kto sa správa akoby všetko vedel, pracuje tu rok, ale firma dá výpoveď najskôr mne a nie tomu namyslencovi. Možno toto sú myšlienky ľudí, od ktorých túto emóciu vnímam. Ale veľmi sa tým nezaoberám, vždy ak to vidím/vnímam, tak v tú chvíľu to nechám tak a nemyslím na to. Každý, predsa máme dve ruky, dve nohy a jeden mozog. Každý máme rovnakú šancu. Každý sme začali akoby z rovnakej odpaľovacej rampy.
A možno je to u mňa ovplyvnené z väčšej miery hlavne tým, že svoju prácu milujem a robím to, čo ma baví. Že som sa v nej našiel a viem, že môj šéf je na mojej strane, a ak by som mal ohodnotiť všetkých šéfov, ktorých som doteraz poznal a s ktorými som mohol pracovať, tak môj terajší šéf je číslo jedna. Cením si u neho hlavne jeho empatickosť. Podľa mňa to je presne to, čo má mať správny líder.
Nie, nie som žiaden riťolez ani bobor snaživec. Nepotrebujem to robiť. Ja viem, že som dobrý vo svojej práci. A mám rád, ak môžem pracovať s niekým, s kým si len vymením pohľad a vieme, čo myslíme, čo treba urobiť. Že si rozumieme akoby telepaticky. Párkrát som už v živote zažil takýchto šéfov alebo aj spolupracovníkov s “rozume ním si telepaticky. A ver mi, že je to úžasný pocit.
Firma, kde pracujem má síce dve pobočky. Jedna v meste, kde bývam, teda tá, ktorá sa ide rušiť a druhá v meste vzdialenú hodinu cesty autom. A samozrejme je možnosť pokračovať v práci v tej vzdialenej pobočke, a teda mať aj naďalej všetky zamestnanecké výhody.
..Čaká ma sťahovanie
Ako som spomínal, svoju prácu milujem. Aj som mal myšlienky, že sa tam presťahujeme a ja budem pokračovať v mojej terajšie j práci. Ale potom som si spomenul, ako moja stará známa tiež tak urobila, keď sa rušila jej pobočka a ona si zvolila pokračovať vo firme, ale inom meste, teda sa tam presťahovala. A ja nechcem byť ako niekto iný. Takže ma čaká sťahovanie a výber mesta a miesta, kde budeme so ženou bývať a hľadať si prácu. Urobil som si zoznam miest, kde by som asi tak chcel byť, kde je veľká ponuka práce akú chcem, kvalitná doprava a nejaké parametre, ktoré sú pre mňa dôležité. Pár miest som už otestoval na vlastnej koži v zmysle, ako sa tam cítim. Pretože je to pre mňa dôležité.
Minulý týždeň som bol v meste, v ktorom býva tá moja stará známa. Pretože to mesto je plné práce, ktorú ja budem hľadať, má dobrú polohu a kopec z tých pre mňa dôležitých parametrov.
Ale, keď som tak pozeral z okna hotela von, to, čo som vnímal a cítil bolo iba: toto mesto je aké smutné. Ako tu môže ona žiť?
Takže som vyčiarkol ďalšie mesto zo svojho zoznamu.
Samozrejme, mal som aj jedno mesto, ktoré som od začiatku vylúčil, že toto určite nie, tam nebudem a nechcem bývať.
A tento týždeň mi žena dala otázku: a, čo, keby sme išli bývať tam? A ja som si vtedy uvedomil, že, predsa som silnejší ako moje ego, ktoré sa tvári občas urazene a impulzívne, a teda som odpovedal: máš pravdu, pôjdeme to mesto otestovať spolu.
A, čo keby áno? Čo by sa stalo?
A prečo Ti toto všetko píšem? Možno aj Ty máš niečo teraz v živote a riešiš zmenu alebo rozchod či máš niečo začať, alebo nie. Alebo niečo podobné alebo úplne iné. Že aj Ty máš v sebe nastavený nejaký parameter typu: toto určite neurobím, nech sa stane čokoľvek, pod túto hranicu nejdem!
Skús si dať otázku: a, čo keby áno? Čo by sa stalo? Iba si to predstav, bez tých blbých parametrov. Nechaj predstavivosť pracovať. Ukľudni sa a predstav si to. A teraz si odpovedz: Naozaj to nechceš? Naozaj Ti to nevyrieši situáciu?
Ale je dosť možné, že žiadnu radu odo mňa nepotrebuješ. Možno ani žiadnu situáciu teraz neriešiš. Možno by ti práve padlo vhod na chvíľu si sadnúť a vypiť si so mnou tú spomínanú kávu pri tom praskajú com ohni v krbe. Posielam Ti objatie.