Možno aj Ty máš svoju predstavu o dome, v ktorom chceš bývať, vieš presne čo asi má ten dom mať, aké požiadavky, ako má asi vyzerať. A keď zrazu taký dom nájdeš, začneš sa oň zaujímať. A akoby náhodou zistíš, že práve teraz sa Tvoj vysnený dom predáva a Ty ho môžeš vlastniť. A keď Ti pravá majiteľka domu povie, že svoj dom sa rozhodla predať Tebe a Ty v ňom môžes existovať – čo môže byť viac? Len zrazu nastanú akési problémy. Niečo sa vždy musí pokaziť, veď nemôže byť všetko tak ideálne, nemôže zrazu všetko pekne zapadať do seba, vždy musia prísť nejaké okolnosti, ktoré nás otestujú. A v tom čase zistíš, že majiteľka Ťa oklamala, pretože svoj dom už dávno podpísala niekomu inému.
Jeseň, možno pre niekoho smutná alebo nostalgická, pre mňa je nádherná tým, že všetko to, čo vydalo leto a vlastne celý rok, sa akoby ukladá na odpočinok a upokojuje sa. Že je to akýsi čas na to povedat si, že si zvládol to čo si mal a môžeš začať niečo iné, nové. Skončiť s niečim a začať s iným.
Tak aj môj blog teraz prežíva fázu jesene a ja som rád, že splnil svoj účel a ďakujem všetkým ľuďom, ktorí ho čítali a prispeli svojími komentármi k môjmu lešpiemu poznaniu. Pretože aj pre mňa je čas prejsť akoby tunelom na druhú stranu a urobiť ten krok do neznáma. Aj keď tunel býva tmavý a nie vždy vidno hneď na začiatku svetlo na druhom konci.
Keď sa večer ukladáš do postele tiež je tma, tiež nevidíš ranné svetlo. Veľa ľudí sa tmy bojí, veľa ľudí sa bojí spať, bojí sa svojich snov. Ale ráno začína nový deň, prichádza svetlo a človek sa prestáva báť.
Nie je ľahké prejsť tunelom, nie je ľahké prestať sa pozerat na “svoj dom”, nie je ľahké nevidieť ho aj keď máš zavreté oči. Ale ja milujem hudbu a milujem, keď môžem spievať. Preto si počas cesty spievam “per dirti ciao” a kráčam dovnútra. Lebo viem, že na druhej strane ma nečaká dom naplnený falošnosťou a neúprimnosťou. Lebo viem, že každý človek je na svete iba jeden.