Nie som pravidelný návštevník nočných podnikov, pretože keď vidím ako deti držia v jednej ruke pohár piva, v druhej cigaretu a tvária sa dôležito, tak mám pocit, že ja tam už nepatrím.
Ale včera som bol pozvaný na jeden koncert, na ktorom vystupovali rôzni hudobníci, od sólistov, cez rock až po hip-hop. Hneď na začiatku ma potešila skutočnosť, že koncert uvádzala žena, ktorá mala postavu ako moja žena a zato som jej venoval pár milých úsmevov.
To, čo mi učarovalo najviac, bolo vystúpenie jedného hudobníka, ktorý hral na basovej gitare ako sólista. Tie zvuky, keď som každy tón gitary cítil cez chvenie barového pultu bol úžasný, že som vtedy nič iné nevnímal. Bol som tam s dlhoročnou priateľkou Natáliou.
Pred pár rokmi pracovala tri mesiace v zahraničí ako striptérka. Odvtedy vždy ako sa s ňou stretnem, nevynechám otázku, či si to nerozmyslela a nechce tam vrátiť. Veď na tom sa predsa dajú zarobiť pekné peniaze. X krát som jej povedal, že keby mám ja také telo a nápaditosť ako ona, hoci len na pár dní, nič iné by som nerobil.
Aj s kolegami, keď raz náhodne prišla reč na túto tému – mať možnosť na pár dní ženské telo, tak každý jeden by okamžite išiel so ženským telom zarábať, pretože v tom vidí prostriedok na peniaze.
A v súvislosti s Natáliou si často spomeniem na film Divoké kočky a zároveň na to, že ako muži – nech sa snažíme akokoľvek, sme stále málo odolní voči krúteniu ženského zadku. Nechcem týmto uraziť žiadnu ženu, ani aby ma teraz videla ako nejakého zvrhlíka, ktorý by ženu zapredal za peniaze. Je to čisto iba moja logika. Lebo keď sme sedeli pri bare, videl som ako to s ňou stále “lomcuje“, že hudba a ten nadupaný život má stále v krvi.
A napriek tomu, že som nevypil ani kvapku alkoholu, ráno som mal poriadny výbuch v hlave a cítil som sa ako po riadnej opici. Ale stálo to za to.