Pred týždňom som sa vrátil z dovolenky v Dolomitoch…bol som tam prvýkrát a bolo tam naozaj krásne..taká iná, nová príroda a všetko to okolo.
Naspäť na Slovensko som cestoval s jednou cestovnou spoločnosťou. Samozrejme cesta autom a autobusom je rozdielna a pre mňa by bola najideálnejšia cesta lietadlom, žiaľ kvoli priamej linke som si zvolil autobusové spojenie.
Cestou sme stáli na viacerých zastávkach, kde sme si vystreli usedené kosti a aspoň kúsok sme sa prešli, niečo si kúpili na občerstvenie a znovu poslušne sadli do autobusu a nechali sa viesť ďalej.
Keď sme už boli kúsok od našeho hlavného mesta a šofér oznámil, že nebudeme mať zastávku, pretože meškáme, jedna pani sa ohradila poznámkou, ktorá ma donútila sa zamyslieť:
Ako to že nebudeme stáť? Čo sme zvieratá?
Hm, kde vzal človek právo byť niečo viac ako zvieratá? Len preto, že nevedia rozprávať? Že sa nevedia brániť a že sú možno slabšie ako ľudia?
Iba kvôli tomu môžu zvieratá cestovať bez prestávky aj 15hodín, ale človek je niečo viac a musí si oddýchnuť?
Aké podľa mňa hlúpe prirovnanie a neopodstatnená nadradenosť človeka.
Odkiaľ vlastne človek vzal presvedčenie, že zvieratá sú tu nato, aby človeku slúžili? Zatvárame ich do ZOO, do cirkusov, doma na reťaz do voliéry a tvárime sa, že je všetko v poriadku.
A pritom si nevieme dať rady so svojimi deťmi, rodičmi, susedmi..alebo sami so sebou.
Myslíš, že aj zvieratá majú túto dilemu? Že si nevedia dať rady so svojimi najbližšími?