Ľudia si v niektorých situáciach nerozumejú, napriek tomu, že rozprávaju rovnakým jazykom. Často mám pocit, že ten kto rozpráva napríklad anglicky, Ťa v niečom lepšie pochopí ako ten, ktorý je rodený Slovák.
Jedna moja známa býva v Žiline a ja jej už asi 6rokov sľubujem, že ju prídem navštíviť. Lenže vždy, keď má ona čas, mne do toho niečo príde a naopak.
Včera som sa pochytil so ženou. Napriek tomu, že sme obaja Slováci, niekedy si naozaj nerozumieme. Ale nie som hádavý typ a nemám rád, keď zažívam chvíle, pri ktorých sa mi robí vráska medzi očami, tak si vždy idem prevetrať hlavu von. A pri včerajšej takejto hádke mi ako prvé napadla myšlienka: smer Žilina. Ako doprovod som si vzal dcéru a urobili sme si výlet, kde sme spojili príjemné s užitočným. Nebudem predsa doma hustiť aj tak napäté ovzdušie, takto som aspoň potešil troch ľudí naraz.
Cestou som premýšľal o tom, prečo niekedy človek chápe obyčajné konštatovanie ako výčitku a hneď to berie ako útok na seba a potom sa ľudia len hádajú. Ale v Žiline bolo poriadne zima a mráz mi “fajne” vyštípal myšlienky.
Pamätám si, keď som bol pred 4rokmi v júni s kolegom v Žiline. Prišli sme tam zhruba pred desiatou hodinou ráno a tam bola taká zima, že som nechápal ako ľudia môžu chodiť po ulici v krátkych rukávoch, niektorí dokonca so zmrzlinou v ruke a ja som mal husiu kožu. Chceli sme si dať niekde horúcu kávu na zahriatie, ale všetko bolo ešte zavreté, jediná kaviareň v nejakej uličke bola otvorená a aj tam nás čašníčka odbila slovami vraj im dnes nefunguje kávovar. Pýtal som sa sám seba: ako tu môžu ľudia žiť v takejto zime.
Ale včera mi tá zima priam vyhovovala. Vyvetral som si myslienky a odreagoval sa. Večer sme išli spokojne domov a priznávam, že som sa veľmi tešil na svoju ženu. Pretože ju milujem. Aj keď som ju nechal celý deň samú, čo bola možno chyba, pretože mám doma tichú domácnosť.
Ale pretože všetko zlé je na niečo dobré, som rád lebo som prežil pár hodín so svojou známou. Dcéra bola tiež spokojná, lebo objavila niektoré pre ňu zaujímavé obchody. Nie vždy idú veci tak ako by sme chceli. Nie všetky slová vedia nahradiť ľudské myšlienky. Niekedy stačí jednoduchý čin. A je na každom jednom človeku, aký čin bude nasledovať.