Počas života človek natrafí na rôznych ľudí. Niektorí mu prídu do cesty osobne, pri nejakej príležitosti, v obchode, v dopravnom prostriedku alebo jednoducho na ulici a niektorých nájdeš náhodne na internete. Preto sa asi hovorí, že všetko je na webe. A takúto jednu osobu poznám aj ja. Že spolu komunikujeme cez email. A pritom sme sa nikdy nevideli a nemyslím si, že sa niekedy stretneme. Volajme ju Zuzana.
Áno, blížia sa vianočné sviatky. Dni, ktoré pre mňa osobne veľmi veľa znamenajú a ktoré milujem najviac z celého roka. Pretože som vyrastal v rodine, kde vládla láska, súdržnosť, kde sme nepoznali nejaký vianočný zhon a nechuť k tým dňom. Že Vianoce boli a sú niečo, na čo sa vždy teším. Nie kvôli darčekom, nie kvôli tomu, že sa nejde do práce. Ale celkovo na tú rodinnú lásku. Vianoce sú to, čo nám vštepila naša mama – mať rád a proste to, čo zbližuje rodinu, to sú Vianoce. Rodinné stretnutia, rodinné teplo, ten kľud, pohoda, láska a súdržnosť, keď vieš, že sme všetci spolu = že si pomôžeme a držíme spolu. Toto sú pre mňa Vianoce a takto ich vnímam ja. Preto ich milujem.
A dnes mi táto internetová Zuzana písala, ako ona neznáša Vianoce, ako sa neteší, že znovu sa blíži ten čas, pretože pre ňu sú to dni, keď sa len priberá, keď si všetci gratulujú a najradšej by v ten čas odišla niekam preč do teplých krajín.
A mne to prišlo zrazu ľúto, že tie isté sviatky a toľko rôznych podôb vedia mať. Že deň, ktorý ja milujem, je pre niekoho depresívny sviatok, ktorý by najradšej ignoroval. Človeka to mrzí, keď vidí koľko ľudí sa vadí a má vrásku na čele, keď Ty máš v sebe pokoj a vidíš, že v druhom ten pokoj chýba.
Ja viem, sme ľudia rôzny a každý reaguje inak, každý máme svoje trápenia a svoje situácie, ktoré nás niekedy poriadne tlačia ku zemi.
Viem, že veľká časť ľudského správania je zakódovaná v detstve, a že tak, ako to mladý človek vidí, tak to bude s ním kráčať neustále.
A, preto by som si veľmi prial, aby tieto Vianoce boli pre každého kúsok také láskavejšie. Aby boli iné, aby sme dokázali v sebe prekonať tú ľahostajnosť a vedeli sa tešiť. Veď, čo ak je tá chvíľa naša posledná. Čo ak človek, ktorý tu je s Tebou dnes, má svoje posledné Vianoce?