Celý včerajší večer až do noci som sa veľmi poškriepil s niekým, na kom mi veľmi záleží a veľmi veľa pre mňa znamená. Pretože občas sa to stane, že dvaja ľudia majú proste ten svoj deň, keď možno aj šuchnutie obyčajného listu ich dokáže znekľudniť.
Toto sme mali my včera. Cítim, že niečo tam bolo, čo tú osobu proti mne vytočilo a potom bolo jej správanie, ako keď palicou štucháš do osieho hniezda, z ktorého o chvíľu vyjde celý namosúrený roj. Prečo sa takto správame? Prečo nie sme vždy úprimný a nepovieme, čo nás štve? Miesto toho dráždime kludného psa až dovtedy, dokiaľ nás nepohryzie. A potom urazený čakáme až sa nám ten pes ospravedlní, že reagoval tak, ako reagoval.
Nespal som vôbec dobre, pretože som nad týmto ešte dlho potom premýšľal.
Je to naozaj iba náhoda alebo sa s nami život hrá a skúša nás koľko vydržíme a kedy nám povolia nervy? Ak vidím a viem, že niekto je alergicky napríklad na vôňu rýb, nebudem mu, predsa prikladať k tvári živú rybu, aby som mu ublížil. Jedine ak by to bol môj jediný cieľ.
Myslíš, že ak Ty máš zlý deň a niečo Ťa veľmi nahnevalo, že to zmeníš tým, ak budeš svoju náladu vnášať do niekoho iného? Ak Teba niečo hnevá, nedávaj ten pocit niekomu na kom Ti údajne záleží. Pretože ten človek Ťa môže milovať a Ty si ani neuvedomuješ, ako veľmi mu týmto nevysvetleným činom ubližuješ.
Čo tak povedať na rovinu čo Ťa štve? Hm? Myslíš, že to zvládneš? Tak spusť.