Mám jednu kolegyňu, ktorá všade bola a všetko vie. A keď sme včera išli domov z práce, ona už vedela, že dnes má napadnúť 45cm nového snehu.
A skutočne do rána napadlo kopec snehu. Keď po mňa ráno prišla, už som počúval, ako sú kde po Slovensku skrížené kamióny, ako aj ona ledva posledná prešla popri jednom z nich.
Som rád, keď cestujem s ňou, pretože podľa mňa jazdí naozaj opatrne a viem, že sa nemusím báť. Ale dnes tá cesta bola mimoriadne komická, lebo počúvať všetko to, čo zažila odkedy sa prebudila, ako odmetala doma na dvore sneh, ako išla prvá autom po ich ulici, že nemohla ani prejsť na hlavnú cestu – no musel som sa v aute usmievať.
Cestou do práce sme obišli ešte nejaké nákladné auto, ktoré bolo šmyknuté dolu z cesty a nakoniec to najlepšie – už tesne pred firmou ako sme odbočovali, tak sme nabehli na ľad a kúsok nás zviezlo. No a to som vedel, že toto už bude zábava na celý deň, pretože pokiaľ všetky tieto udalosti budú vedieť všetci v práci – ako bol skrížený kamión pokiaľ prišla ku mne, ako sme videli nákladné auto šmyknuté z cesty, ako sme my skoro vbehli do jarku, lebo nás šmyklo… Vravím si – veď sranda musí byť. Všade, kde som dnes prišiel a náhodou tam bola táto moja kolegyňa, tak sa viedla diskusia presne o tomto zážitku na dnešnej ceste do práce.
Je fajn, keď napriek všetkým skutočnostiam, ktoré neznášam na svojom zamestnaní, mať ľudí, ktorí Ťa vedia vždy rozosmiať. Neskôr mi kolegyňa ešte dopovedala, vraj jej známa vozí v aute plné vedro soli, na takéto situácie so snehom. Mne táto informácia prišla taká komická, že som sa musel poriadne krotiť, aby sa ostatní kolegovia neotočili a nevideli ma ako sa krčím pri stole pri pomyslení na auto, ktoré celú zimu vozí vedro soli.
Mám dnes dobrý deň a prial by som každému, aby bolo takých dní viac ako tých, ked sa musíme premáhať, aby sme neukázali slzy. Aj keď v slzách je akoby ukrytá soľ. Možno každý jeden človek nosí v sebe akoby vedro soli, ktoré je v určitých situáciach pre život potrebné.