Deň sa mi začal ako vo vatičke. Spal som totiž s tričkom, ktoré som dostal od šéfky na pokojné sny, pri ktorých si mám predstavovať sympatickú ženu.
Keď mi dcéra dnes ráno upratovala posteľ, zbadala to tričko: Toto máš čo? To mi nechaj, to mám Katku.
V aute cestou do práce mi kolegyňa, ktorá sedela vedľa mňa vzadu vraví: O chvíľu budem na Tebe. Nechápavo som sa na ňu pozrel, ale komentoval som: Na mne? Dobre, ja som rád, keď je žena na mne. To sa mi páči. Samozrejme myslela to tak, že cesta do práce je husto kľukatá a z tých “ostrých” zákrut, ktoré strihá šoférka by sa človek zbláznil.
V práci mám jednu kolegyňu, ktorú keď vidím, tak som úplne kľudný a dnes ráno som ju stretol ako prvú vo firme. A hoci mi vravela, že je dnes krásny slniečkový deň, ja som ju odbil: Pre mňa si Ty slniečko, lebo keď Ťa vidím a viem, že si v práci, mám slniečkový celý deň ja, aj keby vonku neviem ako lialo.
A neskôr som zistil, že moja žena včera zase šantila a poriadne zabrala v hre, ktorú hráme obaja. Tak už viem, čo budem mať ako hlavnú prioritu dnes v práci. Lebo ma to neskutočne stresuje, keď sa odo mňa vzďaluje. Hoci aj v obyčajnej hre. Pretože človek chce mať to, čo miluje stále nablízku.