Categories
Blogy

rodičovské združenie

Včera sme mali prvé rodičovské združenie v tomto školskom roku. Tradične je to moja úloha, tak som sa po práci ponáhľal, nech neprídem neskoro. Na moje prekvapenie, keď som bol na združení doteraz vždy iba ja sám a profesorka, tak sme tam včera boli až štyria rodičia. A tak som bol rád, že to nabralo konečne stúpajúcu tendenciu záujmu rodičov o svoje deti.

Preberali sme nové pravidlá na maturity, čo mňa osobne potešilo, lebo sa aspoň niektorí rodičia snáď zobudia. Potom prišla reč na stužkovú. Ja osobne si ani nespomínam, že som sa nejakej stužkovej zúčastnil, aj keď priznávam – pre niekoho to mohla byť tá najkrajšia spomienka na školu.

 

Vraj naše deti nechcú mať tradičnú stužkovú, ale si chcú íst iba niektori spolu niekam sadnúť a mať nejaký spoločný rozlúčkový večer niekde v reštaurácii, bez hudby, scénok, rodičov a všetkého toho, čo patrí k tomu. Môj názor je, že pokiaľ nie sú spolu zohratý kolektív, tak je to zbytočne riešiť a nasilu ich nútiť, aby sa na stužkovej tvárili, že je všetko v pohode. Viem, že možno profesorke je to ľúto, že ona možno má na stužkovú len tú najkrajšiu spomienku, ale každý má na to svoj názor.

 

Dcéra mi často spomína, ako polovica triedy nepríde do školy a rodičia im napíšu ospravedlnenku a všetko je v pohode. Z telesnej výchovy je moja dcéra oslobodená, teda nemá cvičiť a nemusí sa vraj tej hodiny zúčastniť. A keď mi často povie, že na TV boli iba dvaja žiaci, lebo ostatným sa nechcelo, tak to už kde sme? Prečo rodičia a aj škola sú stále voči tomuto benevolentní? Že podporujú deti v záškoláctve? Dieťaťu sa nechce ísť do školy – mama napíše ospravedlnenie. Nepríde pár dní do školy – škola to toleruje. Prečo sa to napríklad hneď neohlási na sociálku a neriešia to stiahnutím dávok?

 

Viem, že je veľa detí, ktoré sú naozaj často choré a naozaj nie svojou vinou vymeškávajú. Ale to je iba malé percento z tých prípadov, ktoré poznám. Nechcem sa nejako rýpať do učiteľov a ich spôsobu práce, viem že vo veľa veciach majú zviazané ruky a často tam hrá úlohu aj fakt, že sa môže škola zavrieť pre nedostatok žiakov.

 

Nie som učiteľ, tak neviem ako to všetko funguje, ale štve ma keď často idem doobeda po meste a stretávam veľa detí ako len tak blúdia po námestí, obchodoch. Štve ma, keď v čase kedy by mali byť ešte v škole a učiť sa, sú mimo školy a rodič si myslí, že sa práve to jeho dieťa učí. Keď často kvôli nejakému blbému dôvodu im odpadne hodina alebo celé vyučovanie a tým pádom sú žiaci doma, keď sa nedá vymyslieť nejaký náhradný plán, veď je jednoduchšie poslať deti domov a mať voľno. Ako si potom majú deti zvyknúť na nejaký režim, ktorý budú mať v zamestnaní? Aj tam bude stále niekto kryť ich nezáujem? Aj potom nám to nebude vadiť, keď budeme mať čoraz viac ľudí, ktorým sa nechce pracovať? Veď ani do školy nemuseli chodiť, nikto ich nekontroloval, prečo by mali chodit do práce? Niekto sa o nich predsa postará.