Tak a som v Anglicku. Už týždeň. Pomaličky sa tu – nenapíšem, že trápim, pretože to nie je pravda, ale snažím sa akoby nájsť novú cestu v živote.
Už istý čas som cítil, že potrebujem urobiť akúsi čiaru za jednou etapou môjho života a začať novú výzvu.
A prečo som si zvolil Anglicko, tak to je snáď každému jasné. Žije tu niekto, kto mi nedá ako sa hovorí spávať, hoci ja spím dobre.
Takže týždeň v cudzom svete, ďaleko od rodiny, svojej dcéry a všetkých blízkych ľudí, som prežil podľa očakávania, zatiaľ mi všetko vychádza. Išiel som sem na vlastnú päsť. Sám som si kúpil letenku, sám som si vybral mesto, kde chcem začať, sám som si našiel hotel na tri dni a sám som si počas pobytu v hoteli obehol pár bytov, z ktorých som si nakoniec vybral jeden a teraz v ňom bývam. Sám posielam denne množstvo inzerátov na prácu, pretože nie som typ, ktorý hneď po príchode do Anglicka premýšľa o možných sociálnych dávkach.
Samozrejme pár vecí ma tu už naštvalo. Jednou z nich je aj telefonické sa objednanie v Job centre. A to som si naivne myslel, že keď tam prídem osobne, že nebudem musieť telefonicky vybavovať tieto veci, veď podľa mňa je to v podstate jedno, tie isté otázky by sa mohli spýtať pracovničky Job centra, ktoré sú tam ako nejake navigátorky hneď pri vstupe. Ale nie, dostal som do rúk od nich letáčik s telefónnym číslom, na ktoré som sa snáď dva dni márne pokúšal dovolať a stále sa mi ozýval iba záznamník, ktorý mi v pravidelných intervaloch opakoval, že všetci pracovníci sú momentálne obsadení. Keď som prvý deň minul na tento záznamník snáď 10libier, na druhý deň som zavolal hneď ako mala začať pracovná doba, teda od 9h ráno. Ja som volal o 9h a 5min a zaujímavé, že už boli všetci operátori znovu zaneprázdnení. Bolo snáď 16.30, keď som sa už v márnej nádeji pokúsil ešte raz zavolať a ozval sa mi konečne jeden operátor, ktorý sa určite od rána nezastavil. Bol som šťastný ako blcha, keď ma objednal o týždeň na doplnenie údajov pre získanie tak potrebnej kartičky pre život v Anglicku.
Ale inak je tu život pre mňa zaujímavý a ľudia sú tu všetci milí a usmievaví.
Teda týždeň môjho nového života je za mnou a snáď, keď tu budem písať nabudúce, že už bude znovu pár vecí, ktoré ma posunú ďalej ku splneniu môjho sna.
Tak mi držte palce.