Mám rád rockovú hudbu, pretože niekedy proste potrebujem nechať veci ísť akoby cezo mňa, nech vezmú so sebou aj to zlé, čo tam nepatrí.
A toto pre mňa je rocková hudba, niečo, ako keď človek jedáva ovsenné vločky, otruby a podobné veci, že to čistí jeho hrubé črevo od rôznych nánosov.
1. Renáta išla na pracovný pohovor, ktorý našla na nemenovanej stránke, ktorá je známa tým, že má 90% inzerátov s priamymi ponukami sexuálneho charakteru. Vymenila si pár mailov s inzerentom, nasledovala výmena telefónneho čísla a nakoniec dostala adresu, kam sa má dostaviť na údajný pohovor.
Svojej dobrej známej pri odchode povedala: buď prídem odtiaľ v poriadku a spokojná s ponukou alebo ma pretiahne.
Cestou na určené miesto premýšľala, prečo vlastne nenosí v kabelke slzný plyn.
Keď prišla na miesto, bola milo prekvapená majiteľom podniku. Vzal ju do príjemnej miestnosti, kde sa cítila uvoľnená a akoby v mystickom prostredí, že ani nevnímala, ako sa pohovor pretiahol skoro na hodinu. Bol to pre ňu uvoľnený rozhovor, kde sa striedal smiech s otázkami a odpoveďami. Majiteľ si urobil počas rozhovoru poznámky na dve veľké strany, a to Renátu veľmi povzbudzovalo a akoby chcela natiahnuť oči a prečítať si, čo asi o nej píše.
Následne sa rozlúčili a ona spokojne išla domov. Cítila sa ako slobodný vták, ktorý si voľne letí ponad mesto a má všetko pod sebou.
Ako zvláštne niekedy pripisujeme niektorým veciam svoju predstavu a pritom je to celé úplne o inom. Že čakáme niečo zlé, pretože sme to dopredu odsúdili a nakoniec sme príjemne prekvapení.
2. V mojom predchádzajúcom zamestnaní som raz išiel s kolegom po chodbe okolo školiacej miestnosti, v ktorej bol mladý človek a čakal na školiteľku. Mňa zaujal jeho výzor. Jeho účes. Pretože bol taký, ako nosia niektorí mladí ľudia, že majú vyholené boky lebky a v strede hlavy majú nagélované vlasy dohora.
Preto som si neodpustil poznámku: no ja byť školiteľkou, tak by som sa bál, že ma zbije.
A kolega reagoval: vidíš, akí sme plní predsudkov a pritom to môže byť úplne milý človek, ktorý by neublížil ani muche.
Zahanbil som sa. Pretože mal pravdu.
Často vnímame veci len podľa prvého dojmu, podľa toho, v ktorej rubrike niečo nájdeme, často žena, ktorá pracuje v sex shope je považovaná za šľapku a človek zamestnaný v banke je akoby niekto viac. Pritom to môže byť úplne naopak.
Vonkajší výzor je často iba maska, ktorú sme buď nútení mať na sebe alebo ju máme dobrovoľne, kvôli okoliu, ľuďom, spoločnosti.
A ja som dnes po tomto Renatinom pohovore pochopil, že je to naozaj stopercentná pravda.