Aj Ty máš niekedy ten pocit, že si úplne dole a že už ďalej nevládzeš. Že sa máš chuť všetkého vzdať a zapadnúť medzi šedý priemer, tak si prečítaj tieto slová. Možno Ti pomôžu vstať a prestať sa ľutovať.
Pretože to dokáže každý..iba používať slová prečo to nejde, prečo to mám ťažšie ako ktokoľvek iný na svete a prečo musím iba v kúte nariekať nad svojou slabosťou a celkovo nad životnou krízou, ktorú mám.
Áno Ty, kto iný?
Prestaň už sedieť a utierať si slzy. Budú Ťa bolieť oči, prestaň s tým. Vybehni na balkón a pozri sa okolo seba, na všetku tu krásu, ktorú vidíš. Na ľudí, ktorí možno idú popod Tvoj balkón, na deti ktoré sa pod oknami hrajú. Myslíš, že oni nemajú svoj príbeh, ktory by niekoho rozplakal? Myslíš, že nikdy nespadli a nefňukali?
Spadnúť je súčasť života. Súčasť učenia. Nie každá vec sa podarí na prvýkrát.
Spomeň si ako si sa učil bicyklovať. Zabalil si to snáď po prvom spadnutí? Nie, pretože si vedel že sa to musíš a chceš naučiť.
Tak šup hore, utrieť slzy a žiť. Čo ak niekto niekde potrebuje práve Tvoju silu? Tvoj úsmev a Tvoju pozitivitu? Alebo chceš snáď svojou ľútosťou a žiaľom stiahnuť dolu aj ľudí okolo seba?
Poplakať si je fajn, ale treba vedieť tomu plaču povedať dosť a vstať. Byť pre druhých akoby pravítko, ktoré ich drží. Pretože to pravítko sa Ti neskor vráti v podobe niečoho pekného.
Naozaj.