Včera ráno som bol ešte rýchlo nakúpiť a potom som lenošil pri pc. Našiel som odkaz na jeden film, pri ktorom som skoro plakal a ktorý ma tak dojal, že keď som prišiel do malej dediny, kde bývajú moji rodičia a moja dcéra u nich strávila celý týždeň, tak sa ma hneď pýtala, že čo mi je, že som divný.
Počas sledovania toho filmu som ešte napísal svojej žene, že ju milujem. Pretože som si uvedomil, že jediná vec, ktorú v živote chcem a idem za tým – je ona. Lebo viem, že aj napriek tomu, že sme sa museli na nejaký čas odlúčiť – ja cítim, že ju stále milujem napriek všetkému a je to vo mne tá najsilnejšia túžba – byť s ňou.
Celú cestu k našim som mal akoby v srdci slnko, svetlo a zároveň som sa cítil ako “nevyliahnuté mláďa“, ktoré akoby sa bálo prísť na svet. Zvláštny pocit, ktorý moja dcéra hneď vycítila. Pretože ona má ten dar, že vie cítiť ľudské pocity a myšlienky a ja sa môžem niekedy snažiť akokoľvek zapierať, že ma niečo hnevá a trápi – poviem jej, že je všetko v poriadku, ona vie, že klamem a vždy mi povie, aký pocit zo mňa cíti.
Naši sa samozrejme potešili ako vždy, keď prídem. Mama na moje želanie robila na obed zemiakový šalát s vyprážanou rybou, ako býva na Vianoce. Stihol som navštíviť svoju sestru s rodinou, ktorá býva vo vedľajšej ulici. Neter mala cez týždeň narodeniny, tak som bol živým svedkom robenia torty. Mám rád, keď sa stretnem s členmi mojej rodiny, pretože vždy sa odreagujem od svojho kolobehu.
V noci som tradične nemohol spať, pretože som premýšľal nad tým, čo asi robí moja žena. A keď som dnes odchádzal a lúčil sa so svojou mamou, tak plakala. Nikdy som nezažil, žeby pri lúčení so mnou plakala. Ani keď som išiel oveľa ďalej a na oveľa dlhšiu dobu ako chodím k našim.
Počas cesty mi sestra napísala, že aj jej veru kriví ústa, lebo že jej je smutno. Tak vravím dcére – to už viac nemôžeme takto urobiť, lebo oni si potom zvyknú na nás a keď odchádzame potom plačú. Radšej len na jeden, dva dni prídeme a dosť.
Počas celej cesty k našim aj od našich som počúval jednu a tú istú pesničku stále dookola. A mám ju v hlave naďalej, lebo momentálne vyjadruje môj kolobeh myšlienok v hlave. Keď som sa rozprával s dcérou, tak ma upokojila tým, že je na správnej ceste, lebo vidí čo bude a že ja som tiež. Ja viem, že musím ešte nejaký čas počkať, kým budem držať v objatí tú, ktorú milujem. Že musím ešte párkrát prísť a odísť, aby som mohol navždy zostať. Pretože dnes už viem, že moja spoločná cesta s dcérou sa po jej skončení strednej školy rozíde a každý si pôjdeme splniť to, po čom túžime. Aj keď to, že sa cesty dvom ľuďom rozídu, neznamená, že sa už nikdy viac nestretnú.
Ja viem, že chcem žiť blízko svojej ženy. Aj keď mi neskôr povie, že už ma nechce alebo že má niekoho iného alebo sa objaví nejaký iný dôvod. Viem, že chcem byť blízko nej. Pretože napriek tomu, že odo mňa odišla, tak zabudla urobiť jednu dôležitú vec. Vybrať zo mňa magnet, ktorý ma stále ku nej ťaha. A ten magnet sa volá láska. Lúbim Ťa Katka.