Milujem sedieť na balkóne a môcť tu písať a proste mať tu také iné myšlienky.
Akoby tu bolo iné Feng-shuej alebo niečo, čo na mňa veľmi ukludňujúco vplýva.
A vždy sa teším na víkend, pretože viem, že aspoň vtedy sa mi podarí dostať sa sem a byť v tej tajomnej atmosfére a cítiť sa spokojne.
Tu akoby zmizol všetok stres a všetky veci, ktoré mám v hlave a ktoré ma trápia. Je to ako roprávková krajina.
Počúvať zvuk vtákov, ktoré hniezdia vo vysokých stromoch, ktoré lemujú materskú škôlku, ktorá je vedľa mňa.
Počúvať deti, ako sa hrajú, ten ich štebot a radostné výkriky a občas sa nechať vtiahnuť do detských čias.
Byť vysoko akoby nad vecou a zároveň sa cítiť bezpečne.
Každý máme určite nejaké svoje kráľovstvo, pre mňa je to môj balkón.
A, pretože viem, že o pár dní ma čaká sťahovanie sa, tak si tieto chvíle na balkóne vychutnávam čoraz častejšie.
Keď iba sedím a pozerám sa na oblohu, na pohybujúce sa oblaky, to ticho a kľud neba, ktoré raz za čas preruší zvuk letiaceho lietadla.
Milujem tu sedieť a byť v meditačnej nálade, keď sa zhlboka nadýchnem a vnímam ten relax celým telom.
Takže pokiaľ máš aj Ty svoje obľúbené miesto, tak si niekedy spomeň na mňa, ako som Ti z jedného takéhoto miesta písal tieto riadky.