Ako jednoducho si niekedy človek predstavuje svoje nadchádzajúce dni, že si je akoby istý tým, čo bude a čo bude robiť, ale v živote si nikdy nemôžeš byť na 100% istý. Nikdy nevieš, čo sa môže stať.
Večer ideš spať s pocitom, že na druhý deň vybavíš to a to a neskôr ešte urobíš to a to a vôbec nepočítaš s tým, že život si ide po svojom a často Ti skríži celý Tvoj plán.
Presne toto sa stalo pred pár dňami mne. Zlomil som si nohu. A k tomu cez dovolenku. Keď som mal v pláne si dať do poriadku pár vecí, ktoré mi počas práce nevychádajú časovo, tak teraz musím poctivo doma ležať a spoliehať sa iba na dve nemotorné barle, ktoré mi otlačili celé ruky.
Možno aj Ty si niekedy takto bol odstavený, že si musel čakať a iba čakať. Premýšlať a občas pozerať akoby do blba. Možno aj Tebe aspoň na chvíľu vzbĺkla myšlienka :čo mi týmto chce život povedať. Či Ťa chce spomaliť zo životného kolotoča alebo stiahnuť z nejakého deja. Ktovie. Čas ukáže.
Ale každopádne pre mňa je to čas, keď vnútorne premýšlam a dávam si veci v sebe do zapadajúcich ozubených koliesok. A k tomu si aj opakujem anglické frázy, ktoré sa mi určite v budúcnosti zídu. Takže napriek dolámanej nohe doma nefňukám.
Veď možno už zajtra mi napadne nejaký plán, ktorý mi otvorí oči a ktorý ma možno posunie tam, kam by ma moje zdravé nohy nikdy nezaviedli.