Niekedy to život zariadi tak, že dvaja ľudia sú od seba vzdialení a jediný spôsob, ako byť spolu v kontakte je web.
A tak aj ja som včera pár hodín komunikoval týmto spôsobom s mojou láskou. A bol som šťastný, áno. Pretože tie chvíle sú pre mňa veľmi cenné. Vtedy viem, že sme spolu, blízko seba.
Ale tak isto som včera zistil, že niektoré veci nie je dobré dať zo seba von. Že nie všetko to, čo si myslíš, že je správne pre Teba, je prijateľné aj pre toho druhého. Že niektoré veci sa proste nepatrí písať aj keď sa dejú a my im v tom nezabránime, pretože sme ženy sú ženy a chlapi sú chlapi a jednoducho nie je rozumné kvôli slovám, ktoré nemali uzrieť svetlo sveta stratiť človeka alebo mu ublížiť.
Niektoré veci Ty vidíš po svojom, ale toho druhého zraňujú. Pretože to, čo sa nepáči mne, možno tak isto zraňuje aj toho druhého.
A za toto ďakujem svoje polovičke, že mi to vždy vie tak úžasným spôsobom pre mňa dať najavo. Že ma vždy vie správne navigovať. Ľúbim Ťa.