Ako sa udomácňujem v novom dome, zažívam znovu nové situácie, s ktorými som sa zatiaľ nikdy nestretol. S domácou si rozumiem a mám rád, keď spolu pijeme kávu, ale ešte radšej počujem od nej vetu: dáš si kávu? Pretože tá otázka je mi sympatická a ona robí naozaj veľmi dobrú kávu.
Dnes som spoznal novú známu mojej domácej, volajme ju Jana. Tak táto Jana je jehovistka. Doteraz som si vždy myslel, že ak sa stretnem zoči – voči nejakému jehovistovi, že ten rozhovor sa bude niesť v duchu prehovárania na jeho vieru. Ale táto Jana ma na nič neprehovárala. Hoci som sa cítil pri nej trochu napätý, možno to bolo tým mojim očakávaním.
A neskôr som sa pri káve s domácou rozprával o rôznych duchovných veciach. O našich názoroch na rôzne existujúce náboženstvá. A bol som rád, že na niektoré veci máme rovnaký názor.
Preto som veľmi rád, že mi osud postavil do cesty túto moju domácu, ktorá je pre mňa bútľava vŕba. Akoby nejaká tajná energia. A zato som veľmi vďačný.