Categories
Blogy

Logika.

Tento týždeň bolo jeden večer dcére “zle na duši”, tak som jej povedal, že jej dám pred spaním to, čo som sa naučil na kurze Reiki, na ktorom som bol už veľmi dávno. Na druhý deň mi vravela, že aj ona by si chcela ten kurz urobiť, že možno  sa jej na niečo v budúcnosti zíde.

Tak som začal hľadat, kde najbližšie sa taký kurz robí. Pri hľadaní mi ušli myšlienky do čias, keď som ten kurz robil ja, že to bolo(pre mňa) v – na prvý pohľad veľmi divnom hoteli, ale potom vo vnútri a celkový dojem z hotela a z mojích dvoch školiteľov- muža a ženy, bol pre mňa veľmi pozitívny.

 

Pracoval som vtedy v zamestnaní, kde som musel celý čas stáť na nohách a chodiť z miesta na miesto. Počas kurzu sme mali robiť istý úkon, že sme stáli v kruhu a mali sme vyskakovať do výšky s vystretými rukami dohora. Ja som to po chvíli vzdal so slovami, že nevládzem, lebo celý čas v práci stojím a bolia ma nohy. Prišiel za mnou školiteľ a začal ma povzbudzovať, že pokiaľ vládzem rozprávať – musím vládať aj skákať, chytil ma pod pazuchy a začal ma jemne nútiť, aby som pokračoval ako ostatní v skákaní.

 

Potom pripravila školiteľka obed, ktorý som ešte nikdy v živote nejedol. Úplne jednoduché, ale zdravé jedlo, ktoré robím občas aj doma a moja dcéra ho zbožňuje.

 

A tak som pri tomto premýšľaní začal hľadať týchto dvoch školiteľov. Nakoniec som našiel informáciu, ktorá sa ma dotkla. Školiteľka mala pred pár rokmi smrteľnú nehodu. Tá, ktorá bola tak pozitívna žena, že z nej sálal úsmev a radosť. Viem, že som ju stretol ešte raz po kurze na výstave o zdravom životnom štýle, ale som sa jej neprihovoril, len som sa z diaľky na ňu usmial.

 

Nie všetko, čo sa zdá na prvý pohľad divné, pre našu myseľ nelogické, musí také byť vo vnútri. Možno v tom vnútri prežijeme niečo krásne, čo nás poznačí na celý život. Pokiaľ sa nebudeme tomu brániť a nebudeme sa odvolávať na logiku. Ľudia odídu a ani si neuvedomíme, že už im nemôžeme nič povedať. A tak som potom sedel ako kôpka nešťastia a tváril sa, že ešte stále hľadám, keď prišla moja dcéra, sadla si vedľa mňa a vravi:

Netráp sa tým.

Netrápim sa.

Veď vidím, že Ťa to trápi. Cítim to z Teba.

Ľudské srdce je tak malé, ale toľko veľa bolesti sa do neho zmestí, že niektorí ľudia ako ja to nevedia skryť.