Asi pred rokom som kúpil lávové kamene. Vraj to pomáha už ani neviem na čo. A dnes som dcére sľúbil, že ju s nimi pomasírujem.
Po obede som sa trochu pochytil so ženou, pretože občas mi vyrastajú “rožky” a dovoľujem si veci, ktoré by som nemal.
Večer som zohrial lávové kamene na žeravé uhlíky, medzitým som si našiel moju obľúbenú koňakovú bonboniéru, veď čo keď sa pokazí. Naštavalo ma, že sme ju mali dlhý čas v kuchyni a tak sa milý koňak prepadol a z tekutého sa zmenil na hustý krém. Pohudral som si, že veď tam už žiaden koňak nie je. Dcéra ma však uzemnila: Ako že nie je? Veď z Teba razí ako zo suda.
Nakoľko kamene sú po zohriatí veľmi žeravé, tak som najskôr jemne krúžil s nimi po chrbáte. Potom sme sa s dcérou vymenili a vyskúšal som, aké je to úžasné. Aký nový pocit, vzrušujúco – relaxačný. Popritom sme sa rozprávali o mne a mojej žene. Dcéra sa ma pýtala: Čo sa Ti vlastne na nej páči? Prečo ju tak miluješ? Neviem. Všetko. Už x-krát som jej to veď povedal. Mňa by naštvalo, keby mi muž nevie povedať, prečo ma miluje. Tak som dostal od svojej dcéry preplesk, lebo má asi pravdu. Možno sa naozaj nesnažím a myslím si, že stačí keď poviem: Lúbim Ťa takú, aká si so všetkým.
Keď som neskôr prišiel za mojou ženou, tak som sa jej pozrel do očí a pochopil som, že akú mám úžasnú ženu, ako ju šialene milujem a často si neviem vážiť to, že je so mnou. Že beriem ako samozrejmosť fakt, že ju mám po svojom boku a neviem jej povedať, že milujem jej vôňu, že milujem jej bojazlivé oči, že som očarený jej dotykmi, že strácam slová pri jej dýchaní, že… Možno si povieš, že toto všetko je len niečo fyzické, živočíšne… Ja viem, že mám ženu, ktorá stojí nohami pevne na zemi, ktorá má pre mňa očarujúci zmyseľ pre rodinu a to si neskutočne vážim. Milujem Ťa Katka.