Cestou z práce som sa musel zastaviť na pošte poslať dopis. Všetky ostatné veci robím cez internet, ale niečo ako poslať dopis ešte nikto nevymyslel uskutočnit cez internet.
Ako som sa už približoval k miestu kde bývam, obehol som jednu matku s dieťaťom, ktoré niečo zrejme kupovali v novinovom stánku a pretože išli skoro rovnakou rýchlosťou ako ja, tak som si vypočul ich rozhovor :
My máme stále šťastie mami, že?
Áno
A keby sme dnes niečo kúpili, tak zase by sme našli ten správny kód, že?
Určite
..a toto sa mi veľmi páčilo, tento prístup. Podľa mňa je správne človeku dávat nádej.
Je smutné ak od malička rodič vtĺka dieťaťu do hlavy vety typu :
Aj tak nič nevyhráme
Načo to robíš, aj tak je to zbytočné, nikto si to aj tak nevšimne
My nikdy šťastie mať nebudeme
Tiež si môžem povedať : načo žijem, veď aj tak raz umriem.
Ak nás dospelých niečo v živote štve a nevieme sa s tým vyrovnať, nevieme to zmeniť, prečo tento spôsob dávame aj našim deťom?
Život je predsa tak krásny. Niekedy krásne komplikovaný, ale je krásny.