Dnes mi písala moja sestra, že aký mala so svojim synom (má štyri roky) podarený rozhovor :
Mami a ten ujo s tým malým počítačom je kde?
Ten ujo je teraz v Anglicku.
A načo tam išiel?
Do novej roboty.
A čo v tej starej bolo zle? Čo tam boli myši, lebo potkani?????
A ja po chvíľke zaseknutého ticha som mu povedala :
Hádam potkany, kvôli myšiam by tam hádam neodišiel.
A toto mi dnes urobilo také akoby slnko na tvári, pretože hneď, ako som sa dnes zobudil, ma bolela hlava. Včera som to prehnal s počítačom a málo som spal.
Ako zaujímavo sa vie dieťa pýtať, niektoré veci, ktoré by dospelý človek ani len nevymyslel a pritom sú to jednoduché slová.
Možno áno, sme až príliš “hluchý” voči takýmto obyčajnostiam a možno keby sme sa nechali uniesť a neboli stále tak uniformovaný, možno by sme mali stále taký krásny deň.
Pretože neskôr mi prišla ponuka na zaujímavú prácu, ktorá viem, že by ma naozaj bavila. Len – je dosť vzdialená od miesta, do ktorého som sa nasťahoval, je to zhruba tri hodiny. Ale, pretože som tu sám a nemám tu žiaden záväzok, som teda vlastne flexibilný, hoci som si zvykol na toto mesto, a ak mám byť úprimný, tak sa mi zapáčilo. Možno práve preto, že je multikultúrne.
Na tú ponuku som reagoval okamžite, tak uvidím či sa dostanem do výberu. Bola by to vážne znovu taká zmena v mojom živote.
Na najväčšej sociálnej sieti mám jedného obdivovateľa a ten neustále mení miesto svojho pôsobenia. Sťahuje sa snáď každé 2 – 3 mesiace. A práve pred včera som čítal jeho nový článok o svojich predsavzatiach. A v duchu som tak premýšľal, aké to musí byť asi ubíjajúce, ak si zvykneš na nejaké miesto a práve vtedy príde ten deň a znovu balíš veci a meníš pôsobisko. Že nikde nemáš svoj akoby domov. Niečo stále. Áno, môže to byť zaujímavé pre mladého človeka, ktorého ešte nenavštívil ten pocit – byť niekde doma a mať to svoje miesto.
A dnes, keď som odpovedal na tú pracovnú ponuku, tak som si spomenul presne na neho. A vôbec som vtedy neriešil či stratím tento domov tu, na ktorý som si už zvykol alebo si nájdem tam v diaľke nový.
A možno konečne nájdem niekoho, kto mi ten domov vytvorí a budem tam chcieť zostať navždy.