Aj Ty si niekedy myslíš, že manželstvo, spolužitie alebo vzťah muža a ženy je jeden veľky zázrak? Veď muž a žena – dvaja úplne rozdielni ľudia a predsa – denne sa vrhajú do niečoho spoločného. Až je niekedy neuveriteľné, že tak rozdielne bytosti majú vlastne tvoriť jeden pár na celý život.
Kedysi dávno som pozeral jeden dokument o reakcii muža a ženy na jednu situáciu. Bol december a muž so ženou boli v meste na prechádzke. Išli okolo výkladu s kožuchmi. Žena sa s túžbou v očiach zastavila a vraví mužovi : aký krásny kožuch, určite by mi bolo v ňom oveľa teplejšie ako v tomto mojom starom a už obnosenom kabáte. Nato sa jej muž opýtal, či si ho chce kúpiť. Ona odpovedala : nie, veď v tomto kabáte ešte vydržím. A potom tam ukázali vnútorné monológy oboch. Žena bola nahnevaná akého má “slepého” muža, keď nepochopil, že ona ten kožuch chcela a muž zase bol rád, že ušetril peniaze – veď sa jej predsa pýtal, či ho chce, ale povedala že vydrží, tak vydrží.
S jednou priateľkou sme sa kedysi stále doťahovali : muži versus ženy, kto je v čom lepší a tak podobne. Vždy, keď sme boli v reštaurácií, sme si všímali ostatné páriky, keď si objednávali jedlo, že čo si asi myslí žena a čo muž, podľa čoho vyberajú, ako sa chovajú, bolo to velmi zábavné. Pretože muž myslí inak ako žena. Ak si žena – pýtaš sa prečo Ťa muž nechápe, keď mu to jasne povieš, že sa nevie dovtípiť, že nevie čítať, že nevidí na Tebe čo chceš. Ak si muž – pýtaš sa čo preboha tá žena od Teba chce? Ved si urobil to, čo povedala a vidíš, že nie je spokojná. Veď prečo Ti nepovie normálne po slovensky čo chce? Vari si nejaký veštec, že máš vidieť do jej hlavy?
Komunikácia – to je to, čo nám chýba. Lebo každý čaká, že práve ten druhý urobí prvý krok. Že ten druhý bude vedieť, čo nám chýba, čo chceme a po čom túžime. Ale ten druhý to nevie. Keby to vedel, urobil by to.
Ak Ti na niekom záleží, povieš mu čo Ťa trápi, kde vidíš problém, nenecháš ho tápať. Je to ako keď sa dieťa učí novú činnosť – Ty vidíš, že to robí zle, že sa mu nedarí – budeš sa iba prizerať a čakat, že snaď to raz konečne už urobí dobre? Nie je jednoduchšie pomocť mu, usmerniť ho?
Dnes v noci sa mi sníval veľmi krásny sen – bol som so svojou ženou v nádhernej záhrade, kde sme sa bozkávali. Samozrejme žene som hneď po prebudeni povedal, že sa mi sníval krásny sen s ňou – a začala sa zvláštne usmievať. Tak som ju usmernil : ale mne sa nesnívalo nič erotické. A vraj len chlapi myslia takto. Bol to taký silný zážitok pre mňa, že som po prebudení premyšľal, či bolo krajšie to prostredie plné rozkvitnutých farebných kvetov alebo samotné vášnivé bozkávanie. Teraz viem, že to bolo krásne preto, lebo to patrí jedno do druhého. Tak ako ja patrím jej a ona mne.