Vždy som mal rád deti. Možno preto, že sa často cítim sám ešte ako dieťa, hoci môj OP tomu nijako nenasvedčuje.
Jednoducho deti sú dar z neba. Sú akási kotva, ktorá nás pripúta k tomu, čo je správne a ukáže nám cestu kadiaľ máme ísť. Pretože náš život môže byť dovtedy jeden veľký chaos, v ktorom sa pohybujeme ako piloti vo vesmírnej lodi, že len lietame sem a tam. A potom príde do Tvojho života dieťa. Možno to najskôr vnímaš ako narušenie svojho teritória, svojho súkromia a pohodlia. Pretože si sa nechcel s nikým o nič deliť a zrazu Ťa to malé stvorenie neustále “vyrušuje” a dožaduje sa Tvojej lásky, opatery a pozornosti.
Ak máš srdce, tak súhlasíš so mnou, že dieťa je ten najkrajší dar aký si mohol dostať. Že sa mu nič nevyrovná. Pretože je to časť Teba, ktorú môžeš akoby v porovnaní so sebou poopraviť.
Tiež som rodič. Tiež som mal tú česť dostať tento úžasný dar z neba. Tiež som to najskôr nechápal a mal voči tomu výhrady. Tiež som sa bál a hneval, že mi skončí moja samostatnosť a budem sa musieť deliť. Tiež som bol pyšný sám na seba a zrazu som mal byť rozdelený na dve časti.
Ale ten pocit, keď si Tvoje dieťa začne v Tebe naťahovať rúčky a nôžky, ten pocit je najkrajší na svete. Ked vnímaš ako v Tebe žije a že si to Ty kto ju má a musí chrániť, to je tak krásne, že sa to nedá slovami opísať ani k ničomu prirovnať.
Pred časom mala moja dcéra dvadsať rokov. Ubehlo to ako voda. Za celý ten čas som bol nadmieru pyšný na to, aká je úžasne bystrá a múdra. Ako šikovne sa vo všetkom vyzná. Že mi nikdy ani len v duchu nenapadlo ľutovať rozhodnutie stať sa rodičom. Pre mňa to bolo to najsprávnejšie rozhodnutie aké som mohol urobiť.
Dnes sme sa s dcérou rozlúčili. Je už dospelá a našla si svoju cestu, ktorou chce ísť. Samozrejme nie sme od seba vzdialený na protilahlých póloch zemegule, ale chýba mi.
A na druhej strane som šťastný a pyšný na ňu, ako to všetko zvládla.
Jednoducho som pyšný tato.
A každému kto o tomto rozhodnuti váha, odkazujem nech sa nebojí. Pretože mať dieťa je TOP udalosť v Tvojom živote.