Nepamätám si, kde presne som pred nedávnom čítal vetu, že :
ak ráno daruješ niekomu úsmev, bude mať príjemný celý deň.
Sú posledné augustové dni, nejaký ten sviatok a k tomu víkend, v mojom živote sa odohrala veľmi smutná udalosť, tak trávim tieto dni u svojích rodičov. Včera som bol svedkom ako sa dá za jeden deň prerobiť strecha. Boli sme tu vlastne všetci súrodenci a mama mala aspoň veselo. Napriek tomu, že už mám sádru z dolámanej nohy dolu, myslel som že budem viac osožný pri pomáhaní a následnom upratovaní po oprave strechy, ale pomôžem ako sa dá.
Večer som ľahol unavený a spal ako medveď. Občas sa v noci zobudím na bolesť nohy a už nemôžem zaspať. Presne ako v túto noc, hoci som večer zaspal s pocitom najťažšieho zvierata na svete. Samozrejme zákon schválnosti platí neustále a tak nad ránom, keď už svitalo som zaspal na nejakú hodinu, ale keď som už mal vstávať, cítil som, že som totálne nevyspatý. Namrzený som išiel do kúpelne a v tom vyšla z kuchyne moja mama. A venovala mi taký nádherný úsmev, že sa všetka moja mrzutosť niekde stratila.
Ako som sa umýval v kúpelni, tak som premýšlal, aká dokáže byť moja mama silná. Že napriek všetkým buchnátom od života, sa dokáže takto milo usmievať a venovať ten úsmev aj druhým ľuďom. Že napriek tomu, že pred týždňom prišla o svojho manžela, dokáže premeniť mrzuté ráno na krásny deň.
Ďakujem Ti mama. Lúbim Ťa.