Pred chvíľou som vyplňoval anketu, ktorá obsahovala otázku:
“Chceli by ste niečo zmeniť na prežívaní terajších Vianoc oproti tým vlaňajším?”
Odpovedal som: Áno.
Nasledovala otázka: ak áno, opíšte podrobne, čo konkrétne by ste chceli zmeniť.
Terajšie Vianoce vôbec nebudú pre mňa ľahké. A zároveň viem, že sa budem musieť veľmi premáhať, aby som ich celé nepreplakal.
Pretože celý svoj život prežívam Vianoce v kruhu svojej veľkej rodiny. A zrazu budem úplne sám. Samozrejme, budem mať okolo seba ľudí, ktorých mám rád. Ale…
Pre mňa sú Vianoce o niečom inom. A to niečo iné mi bude tento rok veľmi chýbať.
Tak, ako mi bude chýbať môj otec, ktorý sa už nebude na mňa usmievať spoza stola, pretože bude na mňa hľadieť z neba.
Bude mi chýbať starostlivosť mojej mami, ktorá Vianoce vždy “vyčačká” do poslednej štipôčky.
Bude mi chýbať moja dcéra, ktorá je akoby moja druhá polovička.
Budú mi chýbať moje sestry a všetky deti, ktoré sú v našej rodine.
Bude mi chýbať ozdobovanie stromčeka a tá celá atmosféra pri rozbalovaní darčekov.
Bude mi chýbať spoločné spievanie piesní ako poďakovanie za všetky dary.
Ak máš aj Ty nejakú takúto situáciu, že prežívaš niečo zmenené a niečo Ti veľmi chýba, tak ver, že si to práve Ty kto to zmenil a kto to zmeniť môže.
Možno to aj Ty cítiš tak, akoby sa veľký hrubý ľad prelomil na pár menších kúskov a každý kúsok voda odnáša iným smerom a Ty sa márne snažíš znovu ten ľad dať dohromady.
Nie vždy sa dá všetko opraviť. Ale prečo sa z diaľky pozerať, ako nám všetkým tečú slzy?
Niektoré situácie človek potrebuje zažiť.
Niektoré musí vydržať.
A niektorých sa musí jednoducho vzdať.