Včera ma kontaktovala jedna mladá žena, ktorá je až priveľmi zaľúbená do niekoho, kto ju iba využil. Kto žije ďaleko v zahraničí a slovne a citovo ju namotal na sladké slová. Na predstavu, že sa vráti na Slovensko. Kúpia si spolu dom a budú spolu žiť. Že sa to skončí ako ďalšia filmová rozprávka. Len, ako to býva v realite, akoby z neba spadla nejaká “ex” a tí dvaja sa dali znovu dokopy. A teraz je táto mladá žena nešťastná, stále samozrejme zamilovaná. Stále ochotná ponúknuť druhú šancu, svoje šťastie tomu niekomu, ktorý sa len potreboval odreagovať od nejakej domácej roztržky s možno ani nie “ex”, a tak si vyrazil z kopýtka tým, že namotal niekoho mladého, neskúseného.
Čo ma však zaráža je fakt, že je ochotná odpustiť a začať znovu. Myslím, že potrebuje zažiť ešte pár takýchto sklamaní, aby pochopila o čo tu ide.
Čo ja by som osobne urobil na mieste tej mladej ženy je to, že by som vsadil na fakt, že vlastne nemám čo stratiť a kúpil by som si letenku a išiel tam. Na miesto činu. Pozrieť sa, ako si ten niekto a jeho údajne “ex” žije spokojne. Objavil by som sa tam za dverami a možno by otvorila práve tá “ex”. Ktorá samozrejme nemá ani tušenie, že jej verná polovička mala nejaký románik s niekým na Slovensku. Nie, neurobil by som to z pomsty. Ani nie preto aby, som vstupoval niekomu do vzťahu, ani nie preto aby sa niekto takto nehodný lásky vrátil ku mne. Iba pre tú srandu. Takú istú, ako mal on, keď namotával svojimi slovami. Urobil by som to pre ten pocit, ktorý by som si vychutnal. Veď prečo by mala byť vodná hladina rozbúrená iba na mojej strane?
Áno viem, karma je zdarma. A každému sa všetko vráti, ale kde je napísané, že ja mám zakázané urobiť toto? Možno premýšľam inak ako tá mladá žena.
Alebo ako niekto nový v mojom živote, keď ma chce odzbrojovať a dávať mi dolu strieborné retiazky, pretože on je na ne alergický. Napriek tomu, že sú medzi nami tie povestné “motýle v bruchu” a, že iskričky pracujú správnym tempom, ja sa striebra nemienim vzdať. Pretože je to spojenie s mojou rodinou. Ale ani tých motýľov. Pretože viem, že ľúbiť niekoho a zároveň sa tak aj cítiť je to najkrajšie v živote. Je to to, čo Ti dáva silu. Odolávať aj takým nechutným zneužitiam, ako má tá mladá žena. Láska a milovaný človek je ten náš pocit istoty, na ktorý sa môžeme obrátiť a vieme, že tu pre nás je.
A ja aj keď sa tvárim akoby som ešte stále tými iskrami neroztopený, vnímam, ako mi už mykajú kútiky pri každom novom pokuse sa dostať ku mne. Cítim sa šťastne. Už aj preto, že sa blíži moje sťahovanie do nového domu. A každé sťahovanie, každá zmena so sebou prináša niečo nové v živote. Tak možno táto sťahovacia zmena prinesie mne chvíľu, keď sa budem môcť nechať úplne roztopiť.
Ale zároveň si uvedomujem aký je život vrtkavý, že nikdy si nemôžeš byť istý. Nikým a ničím.
Ale, predsa nebudem myslieť na to zlé, čo sa môže stať, keď viem, že si chcem vychutnávať ten pocit s niekým pri mne. Keď sa mi páči ochutnávať citrónovú zmrzlinu a uškŕňať pri pohľade, že má kúsok zmrzliny na perách. Keď sa mi páči vnímať ovocnú vôňu nielen v zmrzline.
Pretože život nie je to, čo sa stalo kedysi. Ani to, čo sa môže stať. Život je teraz. To, čo je tu. Pre mňa je to teraz citrónová zmrzlina.