On : prečo stále za mnou chodíš? Ona : Lebo rodičia mi povedali nech idem za svojím snom. Takýto krásny citát mi dnes ponúkla moja neter. A myslím, že je na tom veľký kus pravdy. Keď človek nájde svoj cieľ a pochopí, že nebude šťastný pokiaľ si ten cieľ nesplní. Podľa mňa má každý človek nejaký cieľ. Dokonca aj ten, čo povie že mu je všetko jedno. Lebo viem, že to tak nie je. Že len zakrýva to, čo nechce aby bolo videné.
Ako malý chlapec som nechápal, prečo taký kohút vždy ráno, keď vyjde z kurína naháňa ako blázon všetky sliepky. Vždy som mu dohováral, že je hlúpy, lebo celú noc ich má pri sebe a nikam mu nemôžu újsť a nevyužije ten čas. On si miesto toho ide zbytočne nohy polámať.
Teraz, keď už som dospelý muž, viem prečo to kohút tak robí. Pretože nejde o to – mať sliepky pri sebe a využiť tú chvílu, ide o to naháňanie. O to víťazstvo, o pocit, že som dobrý, že som vo forme.
Viem, že porovnávať ľudí a zvieratá nie je vhodný príklad, ale niektoré veci fungujú rovnako. Cez víkend som spoznal novú osobu z africkej krajiny, ktorá musela emigrovať do anglicky hovoriacej krajiny, pretože spôsob života aký si vybrala je v jej materskej krajine zločin. Dnes je šťastne vydatá, má dve deti a funguje ako občan nového štátu. Splnila si cieľ, nepodriadila sa tomu, čo jej kázalo okolie. V istom zmysle jej kúsok závidím, lebo sa nebála urobiť tú zmenu a išla akoby hlavou proti celému svetu.
Koľko ľudí sa vyhovára? Nemôžem to urobiť kvôli tomu… Musím počkať pokiaľ sa stane toto… Teraz sa mi to nedá… Všetky tieto slová sú len výhovorka. Je to iba dôkaz toho, že to čo chceme je stále v nás ešte málo rozvinuté, pretože keby niečo naozaj chceme, tak to urobíme a nevyhovárame sa na rôzne okolnosti. Je to možno ako keď orlie mláďa má íst prvýkrát vzlietnuť z hniezda a stále sa vyhovára, že ešte nie je pripravené, že ešte toto a toto.
Niekedy je dobré urobiť aj niečo nasilu. Buď prežiješ alebo padneš na nos a otvoria sa ti dvere niekam inam. Je ťažké vystrčiť nohu a urobiť prvý krok, lebo v nás rezonuje strach, lebo sa bojíme, lebo myseľ nám stále ponúka rôzne katastrofické scenáre. Lebo máme vypnutý zvuk na hlase srdca. Lebo si ani nevieme predstaviť aká zábava nás čaká, keby sme ho počúvali.