Keď cítiš smäd-napiješ sa, keď si unavený – oddýchneš si, keď Ťa bolí zub – ideš k zubárovi, keď Ťa bolí hlava – dáš si tabletku. Na všetko už máme niečo. Len nie vždy správne rozumieme svojmu telu, ktoré nám často nejakým signálom povie, že niečo nerobíme dobre.
Asi dvakrát do roka sa mi stane, že sa ráno zobudím a hneď ma bolí hlava. Neviem, čo to znamená, ale viem že vtedy som nervózny celý deň a nie som vo svojej koži.
Samozrejme som si hneď dal tabletku, aby som to ako – tak vydržal v práci, aj keď som sa cely čas tešil domov, že si v kľude ľahnem a budem iba sám so sebou, vychutnávať si ticho.
Keď som prišiel domov z práce, hlava ma stále bolela, dcéra mi povedala, že som určite nevyspatý, nech si ľahnem, čo som aj skúšal, ale nevedel som vypnúť myšlienky a tak som bol ešte viac nervózny. Vtedy som si spomenul, ako mi istá osoba poradila, že sa mám začať viac mať rád, robiť veci, ktoré mám rád, dať si radosť aj sám sebe.
Rozhodol som sa, že si urobím horúci kúpeľ, dostal som levanduľovú soľ do kúpela, zapálil si intímne svetlo a ležal v horúcej vode. Bolo to ako objatie plné lásky od nejakého anjela, pretože zrazu som bol sám sebou, v kľude, v tichu, vnímal som prítomnosť a uvedomil som si, že to čo mi moje telo vravelo od rána v podobe bolesti hlavy bolo vlastne volanie o chvílku pozornosti.
Škoda, že telo k nám nevie prehovoriť ako druhý človek, aby sme sa zastavili, ukľudnili si myseľ. Vie nám to dať iba vo forme bolesti. A my to vždy riešime tabletkou a čakáme na zázrak. Lebo všetko to, čo môžeme vyriešiť inak, sa snažíme udupať a akosi neregistrovať. Veď prečo sa máme zaoberať sami sebou, keď máme toľko iných povinností a starostí, keď musíme zariadiť toto, musíme ísť tam, napísať niekomu mail, zavolať niekam, kúpit toto, navštíviť toho, ale “JA” pre nás nemá hodnotu. Až keď je človek na kolenách, hľadá riešenie, aj to vo forme tabletky, akoby to bol nejaký všeliek.
Prečo potom nie je tabletka na zlomené srdce, na pošliapanú hrdosť, na urazenie ľudského ega? Stále hľadáme na nesprávnom mieste, lebo stále si nechceme priznať to, čo je pravda, to čo nám vraví naše telo, voči ktorému sme akoby naschvál hluchí.
Vyšiel som z vane ako bábätko, aj keď ma bolesť hlavy neprešla úplne, ale už som vedel kadiaľ sa mám vybrať. Prijal som skutočnosť, že v poslednej dobe sa mi nahromadil stres z práce, povinnosti a všetko to, čo neviem v sebe spracovať, tak mi vypovedalo telo. Asi sme už oblbnutí z TV reklám, kde každú chvíľu je nejaký nový liek, kde na všetko je už niečo. Len stále nie je nič na to, aby sme našli sami seba.